„Správal sa ako riaditeľ firmy z najvyššieho poschodia,“ citoval britský Daily Telegraph zdroj, ktorý komentoval bin Ládinove vodcovského schopnosti.
Šéf Al-Kajdá nebol žiadny trochár a túžil po tom, aby útoky boli rovnako veľkolepé ako tie z 11. septembra 2001. Mnohé z jeho nápadov však boli „čudné“ a vzhľadom na bin Ládinovu izolovanosť sa často ani nedostali na nižšie priečky riadenia.
Údaje o úmysloch teroristického šéfa americké tajné služby získali analýzou piatich počítačov, desiatich harddiskov a 110 USB kľúčov, ktoré americké špeciálne jednotky zhabali v bin Ládinovom pakistanskom úkryte.
Al-Kajdá zo zadržaných dokumentov vychádza ako finančne dobre zabezpečená, hierarchická a byrokratická organizácia. Mnohé veci fungovali tak ako v bežnej firme – posielali sa obežníky, o operáciách najskôr vznikali písomné návrhy, tie boli rozposlané na posúdenie členom širšieho vedenia, pripomienkované a vracané na schválenie. Z materiálov vyplýva, že často vznikali škriepky o to, kto má čo podpísať.
Usama bin Ládin bol nielen charizmatickým ideovým vodcom organizácie, no chcel do podrobností ovplyvňovať aj plánovanie jednotlivých útokov. Práve na tom vznikali najväčšie konflikty medzi ním a jeho zástupcom Ajmánom Zavahrím, ktorý sa po bin Ládinovej smrti stal novým šéfom. Príčinou hádok boli najmä nezhody o tom, ako presne útoky vykonať a komu prideliť ich realizáciu.
Obaja sa však zhodli na jednom – značkou Al-Kajdá sú veľkolepé útoky, najmä proti USA. Diskutovalo sa napríklad o hromadnom vykoľajovaní vlakov, útokoch na ropné tankery a mimoriadna pozornosť sa venovala tohtoročnému desiatemu výročiu 11. septembra. Konečným cieľom malo byť položenie ekonomík západných štátov.