Súčasný premiér Kosova Hasim Thaçi raz povedal, že žiadny Albánec nespáchal zločin, za ktorý by mal stáť pred trestným tribunálom v Haagu. Nepodporujú však takého vyhlásenia názory, že trest stihol iba Srbsko a Kosovo dostalo odmenu v podobe samostatnosti, hoci násilie bolo určite na oboch stranách?
Rozdiel je v tom, že zločiny proti obyvateľom Kosova v rokoch 1998 – 1999 riadil štát. Vykonávali ich polícia, armáda a polovojenské štruktúry. Samozrejme, vo vojne sú vždy dve strany. Z albánskej strany išlo v mnohých prípadoch najmä o akt pomsty. Neznamená to však, že ľudí, ktorí niečo spáchali, by nemal stihnúť trest. Takže nesúhlasím s kosovským premiérom. Ktokoľvek sa vo vojnách v bývalej Juhoslávii dopustil zločinov, by mal stáť pred súdom.
Dá sa to v Kosove dosiahnuť?
Podľa môjho názoru kosovské inštitúcie vyjadrujú vôľu spolupracovať s tribunálom v Haagu. Medzinárodné spoločenstvo by malo byť v Kosove aktívnejšie, misia EULEX má tieto právomoci. Mala by účinnejšie postupovať vo všetkých prípadoch a postupne uzavrieť kapitolu spáchaných vojnových zločinov. Prešlo už 12 rokov a nemôžeme stále žiť s týmto bremenom.
Očakávate skutočné vyšetrovanie obvinení, že kosovká strana obchodovala s ľudskými orgánmi?
Vláda v Prištine podporila rozhodnutie Európskej únie o vytvorení vyšetrovacej skupiny. Urobila múdro. Je to potrebné vyšetriť, obvinenia sú vážne.
Sú podľa vás reálne?
Medzinárodné spoločenstvo a kosovské úrady majú všetky predpoklady na to, aby to vyšetrili. Nie som prokurátor ani sudca. Chcel by som však vidieť urýchlenie celého procesu. Nie je totiž dôležité, či sú obvinenia skutočné, alebo nie. Medzinárodné médiá sa tým zaoberajú a obraz Kosova sa stále iba zhoršuje. Je potrebné uzavrieť to a povedať pravdu, nech je akákoľvek.
Hovoríte, že obraz Kosova sa zhoršuje. Ako s tým chcete bojovať?
Potrebujeme viac komunikácie. Sme izolovaní. Naši športovci sa nemôžu zúčastniť na medzinárodných podujatiach. Bez obmedzení môžeme vycestovať len do troch krajín sveta. Sme krajinou bez perspektívy, ponárame sa stále viac do seba. Zvyšok regiónu smeruje k reformám a do EÚ. Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko a Albánsko majú teraz bezvízový styk s úniou. Z pôžičiek pre ekonomiku platíme najvyššie úroky. Ak ste podnikateľ z Kosova a na každú cestu potrebujete víza a tovar musíte prevážať cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Macedónsko namiesto toho, aby ste išli cez Srbsko, ako môžete konkurovať iným obchodníkom? V takom prostredí si potom ľudia hľadajú rôzne cesty, ako sa dostať z tejto nenormálnej situácie.
Prišli ste do Bratislavy. Realita je, že väčšina Slovákov by uprednostnila Kosovo ako súčasť Srbska. Máte nejaké dôvody, prečo by malo Slovensko uznať nezávislosť vašej krajiny?
Nie je to výber kráľovnej krásy či manželky. Nezávislosť Kosova je uzavretý prípad. Došlo k tomu po spolupráci s partnermi zo Západu, ktorí investovali do Kosova mnoho úsilia. Myslím, že Slovensko patrí do tohto okruhu. História Kosova sa nezačala vyhlásením nezávislosti. Bol tu pokus o genocídu obyvateľov či bombardovanie NATO. Nasledovali mnohé rokovania a predstavitelia Kosova preukázali, že sa chcú podieľať na pozitívnom rozvoji regiónu.
