"Je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo pomohlo vybudovať infraštruktúru. Je tiež dôležité tlačiť na novú vládu, aby dala viac priestoru opozícii a bojovala proti korupcii. Tieto tri veci ma znepokojujú najviac, keď sa pozerám na budúcnosť Južného Sudánu,“ povedal pre Pravdu David Shinn, expert na región východnej Afriky a bývalý americký veľvyslanec v Etiópii.
Obavy z toho, čo bude, však ešte potláča eufória z nezávislosti. "Celé moje telo zalieva pocit šťastia,“ citoval denník New York Times Georgea Garanga v Džube počas osláv. Vo vojnách stratil starého otca, otca a jedenástich bratov.
Lenže už zaznievajú aj varovné hlasy. "Naši lídri neboli pripravení na nezávislosť,“ tvrdí Nhial Bol, vydavateľ denníka Citizen, ktorý má motto: Každý deň bojujeme proti korupcii a diktatúre. "Spájal ich boj proti severu. Nemajú však víziu pre štát,“ myslí si Bol.
Južný Sudán napriek nerastnému bohatstvu patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Otázkou je, ako Džuba využije prostriedky, ktoré jej svet ponúka. "Z toho vládnu veľké obavy. Keď hovoríte s ľuďmi na ulici, majú pocit, že korupcia je na najvyšších miestach,“ uviedol pre denník Los Angeles Times R. Barrie Walkley, americký generálny konzul v Džube. Noviny pripomínajú, že len USA dávajú ročne Južnému Sudánu 300 miliónov dolárov na rozvojové projekty a ďalších 150 v podobe potravinovej pomoci. Washington tiež financuje stavbu prvej diaľnice, ktorá spojí hlavné mesto so susednou Ugandou a bude stáť 225 miliónov.
Zďaleka tiež nie sú vyriešené všetky problémy medzi Chartúmom a Džubou, hoci na oslavy narodenia nového štátu zavítal aj sudánsky prezident Umar Bašír. Aj jemu Juhosudánci zakývali, hoci ho mnohí obviňujú zo smrti svojich blízkych. Veď počas desaťročí konfliktu severu a juhu podľa niektorých odhadov zahynulo až 2,5 milióna ľudí.
"Nie je to šťastie,“ uviedol pre New York Times Daniel Atem, keď okolo neho prešla kolóna s Bašírom. "Ak sa rozprávate s nepriateľom, nepoviete mu, že je zlý. Ale viete, čo máte v srdci.“
"V krátkodobom horizonte by medzinárodné spoločenstvo malo podporiť pokračujúce rokovania medzi Chartúmom a Džubou. Tie a týkajú presného vytýčenia hraníc, rozdelenia ziskov z predaja ropy a prímeria v konfliktných oblastiach, ako je Južný Kordofan,“ pripomína Alex Thurston, odborník na Sudán zo Severozápadnej univerzity v ameriskom štáte Illinois. "V dlhodobejšom výhľade by sa svet, najmä USA a Čína, mal naďalej hlboko angažovať na severe i juhu. Mier medzi krajinami je základom ich úspechu,“ povedal pre Pravdu Thurston.
"Vyžiada si to kompromisy na oboch stranách. Sudán a Južný Sudán sú stále ekonomicky mimoriadne previazané štáty. Ak nebudú spolupracovať, obávam sa, že obom hrozí pád,“ tvrdí Shinn.
Slovenský dobrovoľník: Deti tu chodia rady do školy
Južnému Sudánu pomáha aj Slovensko. V rámci rozvojových projektov už v africkej krajine Slováci vybudovali nemocnicu, podieľajú na rozvoji poľnohospodárstva a vyškolili desiatky zdravotníckych pracovníkov či učiteľov. Marek Zibala strávil ako dobrovoľník združenia SAVIO rok života vyučovaním detí v hlavnom meste Džube.
Prečo ste sa rozhodli učiť deti v Afrike?
V relatívne krátkom čase sa tak dalo pomôcť viacerým ľuďom.
Čo vás prekvapilo?
Čakali sme biedu a odlišnú mentalitu a kultúru. Takže v istom zmysle to nebolo prekvapenie. Ak to však človek vidí na vlastné oči, či chce, alebo nie, prekvapí ho to. Na Slovensku sa s tým jednoducho nestretnete. V Južnom Sudáne vidíte neuveriteľne biednych ľudí, ktorí nemali aj týždeň čo jesť.
Akí sú obyvatelia Južného Sudánu?
Sú veľmi hrdí. Asi to dosť súvisí s tým, v akých podmienkach žili. Niekoľko desaťročí tam s prestávkou existovali vo vojnovom stave. Sú prchkí. Neradno sa ich nejakým spôsobom dotknúť. Nevedia prirodzeným spôsobom vyjadriť vďaku. Vidieť na nich, že sú vám vďační, keď im pomôžete, ale jednoducho ich nikto neučí povedať ďakujem.
Pôsobili ste ako učiteľ. Akých ste mali žiakov?
Na Slovensku musíte deti naháňať, v Južnom Sudáne sa učia s obrovskou radosťou. To bol šok, nečakali sme to.
Azda sa majú v škole lepšie ako doma.
Určite. Ale učil som v škole, ktorá mala len hlinené múry a plechovú strechu, takže tam bolo veľmi teplo. Deti namiesto vyučovania mohli behať niekde vonku za loptou alebo za nejakým chumáčom niečoho, čo často používali ako loptu. Aj po skončení vyučovania ostávali v triedach a chceli sa vzdelávať. Takže to asi nebolo len o tom, že sa mali lepšie ako doma.
Ktoré predmety ste učili?
Angličtinu a základy zdravej a výživy. Oba som učil rád. Na základoch zdravia a výživy som mohol využiť aj vlastné skúsenosti z pestovania plodín, keďže máme na Slovensku veľkú záhradu. Bol dobré vidieť, že ide o veci, ktoré žiakom môžu prakticky pomôcť.
Malo by Slovensko pomáhať Južnému Sudánu?
U nás ľudia neumierajú od hladu, tam sa to deje úplne bežne. Pomáhať by sme mali v prvom rade, pretože sme ľudia. Slovensko už tiež niečo dostalo a malo by to odovzdávať ďalej.