„Z vody sa doteraz podarilo vyzdvihnúť 64 tiel, vrátane piatich detí,“ uviedol podvečer SELČ hovorca záchranárov Marat Rachmatullin. Potvrdil tiež, že vrak je úplne zaplavený a nezostali v ňom vzduchové vrecká, v ktorých by stroskotanci mohli mať šancu na prežitie.
Prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil na utorok v celej krajine štátny smútok. Podľa nepísaných pravidiel sa tak deje, ak si katastrofa vyžiadala viac ako sto životov. „Je to tragédia celého nášho národa,“ vyhlásil patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill.
Medzi cestujúcimi obeťami zrejme nebol žiadny slovenský ani český občan, ani iný cudzinec. Podľa predbežných informácií boli na palube len ruskí občania.
„Bohužiaľ, po obhliadke vraku potápačmi možno povedať, že prakticky nie je nádej, aby sme našli ešte živých ľudí,“ povedal na porade u prezidenta minister pre mimoriadne situácie Sergej Šojgu. Ohlásil tiež, že na lodi sa nachádzalo 208 ľudí, teda oveľa viac, ako úrady pôvodne odhadovali. Riadne však nebolo zaregistrovaných 25 cestujúcich. „Ako sa na loď dostali, to musíme objasniť,“ dodal.
Medvedev tiež nariadil „totálnu previerku“ všetkých prostriedkov pre prepravu cestujúcich, pretože zrejme nejde o ojedinelý prípad, keď sa pomerne schátralá loď plaví v ruských vodách.
Loď bola v dezolátnom stave, pravidelne nefungoval motor
Podľa prokuratúry Bulgarija bola v takom stave, že nemala ani povolenie na plavbu s cestujúcimi. „Ani pri zložitých meteorologických podmienkach by sa taká tragédia nemohla stať, keby loď spĺňala bezpečnostné pravidlá a normy technickej kontroly,“ povedal Medvedev. Podľa ruských internetových zdrojov už pri vyplávaní lode z prístavu v Kazani bolo vidieť, že sa loď nakláňa na pravobok. Navyše už prvé vyšetrovanie ukázalo, že loď mala pokazený hlavný ľavý motor, napriek tomu vyplávala.
Záchranári sa pokúsia loď z dvadsaťmetrovej hĺbky vyzdvihnúť, čo však potrvá zrejme štyri až päť dní. Medzitým majú potápači pokračovať v pátraní po nezvestných.
Podľa spravodajskej televízie Rossija 24 čakanie na záchranu prežili len dospelí stroskotanci. Ukázala tiež matku, ktorej sa nepodarilo udržať svoje dieťa nad hladinou. Podľa internetového portálu gazeta.ru bolo na lodi 56 detí. Väčšina cestujúcich pochádzala z Kazane a okolitých miest a obcí. Úrady chcú vyšetriť aj sťažnosti stroskotaných ľudí, že ich bez zastavenia minuli dve lode, ktoré sa pokúšali prilákať krikom.
Svojím rozsahom ide zrejme o najväčšie nešťastie v ruskej lodnej doprave za posledných desať rokov. Výletný parník Bulgarija plával z mesta Bolgar do Kazane. Potopil sa v nedeľu počas búrky približne o 13:58 moskovského času (11:58 stredoeurópskeho času pri Sjukejevu v Tatarstane, asi tri kilometre od brehu. Klesol do hĺbky asi dvadsať metrov.
Únikové východy boli zamknuté alebo pozvárané
Príčina nešťastia sa vyšetruje. Neoficiálne sa hovorí o možnej trhline v trupe, podľa inej verzie bola loď zrejme preťažená a k rýchlemu potopeniu prispeli aj otvorené okienka a izby, kým núdzové východy boli podľa niektorých svedkov zamknuté či dokonca zvarené.
Na zlý stav lode sa cestujúci už skôr sťažovali, pri predchádzajúcej plavbe začiatkom júla motor trikrát zlyhal, aj keď 15. júla plavidlo úspešne prešlo technickou kontrolou. Pri samotnej plavbe mu však opäť zlyhal jeden z dvoch motorov a tak kapitán plával späť do Kazane na jediný agregát. Na palube boli len dva namiesto štyroch záchranných člnov.
Podľa stanice Echo Moskvy niekoľko minút pred potopením sa v herni na palube lode stretlo asi tridsať detí. Krátko potom sa loď naklonila na pravobok, prevrátila sa a klesla ku dnu. Loď, ktorej stav vraj zodpovedal svojej značnej starobe, šla ku dnu v priebehu troch minút bez toho, aby „ktokoľvek stihol pochopiť, čo sa vlastne deje,“ uviedol jeden zo zachránených.
Parník podľa denníka Kommersant postavili v bývalom Československu, v lodeniciach v Komárne, v roku 1955, do februára minulého roka niesol názov Ukrajina. Dosahoval rýchlosť až 22 kilometrov za hodinu a po modernizácii mal kapacitu 140 cestujúcich. Lístok na dvojdennú plavbu stál od tisíc do 3 800 rubľov (od 25 do 96 eur).
Nešťastie je svojím rozsahom aj v Rusku ojedinelé. Naposledy sa katastrofa podobných rozmerov odohrala ešte za sovietskych dôb. V júni 1983 na Volge pri náraze parníka Alexandr Suvorov do Uľjanovského mostu, cez ktorý práve prechádzal nákladný vlak, prišlo podľa odhadov o život od 176 do 600 ľudí.
