Vládu nahlodali aféry neformálneho šéfa véčkarov Víta Bártu, ktorý sa v pondelok stal šéfom poslaneckého klubu VV. Bývalý podnikateľ a šéf bezpečnostnej agentúry ABL údajne podplácal poslancov, jeho firma sledovala politikov a pre svoju spoločnosť chcel získať lukratívne zákazky.
"Je to trocha klišé, že sa problémy vlády hádžu len na Veci verejné. Samozrejme, véčkari neboli schopní naplniť politické posty kvalitnými ľuďmi. Kde by ich vôbec zobrali, veď strana sa len vytvárala,“ hovorí pre Pravdu Jan Hartl zo spoločnosti STEM, ktorá sa zaoberá prieskumami verejnej mienky. "Už pri vytváraní vlády tu však bol aj iný, podľa mňa podstatný problém. Občianska demokratická strana, ktorá koalíciu skladala, akoby po voľbách zabudla, že v hlasovaní získala najhorší výsledok v dejinách. Len zhodou okolností zostavovala vládu. Koalícia mala 118 hlasov, ale jej reálna podpora u ľudí bola veľmi krehká. Po parlamentných voľbách unáhlení pozorovatelia hovorili, že sa národ posunul doprava. Lenže už v nasledujúcich senátnych voľbách sa zrazu výrazne presunul doľava. V skutočnosti sa teda neposunul nikam. Zostal v rovine krehkej rovnováhy.“
Podľa odborníka na českú politickú scénu vláda urobila chybu, že sa sľubované reformy snažila presadiť silou. "Koalícia nemala pokoru a v dôležitých veciach sa neradila aj s opozíciou. Ak by to pritom urobila, ukázalo by sa, že ČSSD naozaj neponúka žiadne veľké riešenia. Ale keďže vláda k systematickým rokovaniam nepristúpila, pre opozíciu bolo jednoduché všetko len odmietať,“ vysvetľuje Hartl.
Ani včera sa vláda so sociálnou demokraciou nedohodla na podobe dôchodkovej reformy. ČSSD už avizovala, že ju zmení, ak sa v budúcnosti dostane do vlády.
Ohlasované zdravotnícke, dôchodkové a sociálne reformy vzbudili veľké vášne v celej spoločnosti. Vláda musela ustúpiť lekárom, keď viac ako 3 800 doktorov podalo výpoveď na protest proti plánovaným zmenám. V júni zase do jednodňového štrajku vstúpila značná časť odborárov vo verejnej doprave. Úplne sa napríklad zastavila železničná doprava.
"Súčasťou zodpovednosti voči voličom by mala byť komunikácia a systematické vysvetľovanie toho, čo vláda robí. Reformy všeobecne nemávajú podporu ľudí, a preto je nutné opakovane hovoriť, prečo sa robia,“ uviedla pre Pravdu Anna Matušková, odborníčka na politický marketing. "Nečasova vláda v tomto nie je okrem výnimiek úspešná. Je možné, že sa v prípade dobrej komunikácie a fungujúcich reforiem obraz kabinetu zlepší, ale príchuť škandálov a vplyvu Vecí verejných mu už zostane,“ myslí si odborníčka z Masarykovej univerzity.
Vláde po roku dôveruje asi 16 percent ľudí. Hartl tvrdí, že svoju úlohu premiéra celkom nezvláda ani Nečas. "Vnímajú ho ako slušného človeka, ale nie je lídrom. Nevie zmierovať vzájomné rozpory. Nedarí sa mu kabinet viesť.“
"Nečasa vníma verejnosť ako úradníka na čele vlády, nie ako lídra. Na druhej strane však ani predchádzajúceho predsedu vlády Jana Fishera ľudia nebrali ako vodcu, ale napriek tomu ho akceptovali,“ pripomína pre Pravdu Jan Herzmann, odborník na verejnú mienku zo spoločnosti Factum Invenio.