Grécko dostane ďalších 109 miliárd eur

Eurozóna podporí Grécko ďalšími 109 miliardami eur. Dohodli sa na tom jej lídri. Podľa francúzskeho prezidenta Sarkozyho už žiadny štát nedostane to, čo Grécko.

, , 21.07.2011 13:50, aktualizované: 22.07.2011 06:33
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy Foto:
Pre žiadnu ďalšiu krajinu eurozóny neurobíme to, čo pre Grécko, povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
debata (44)

Lídri krajín eurozóny vo štvrtok na mimoriadnom summite k riešeniu dlhovej krízy schválili nový záchranný program pre zadlžené Grécko. Nová pomoc pre Grécko by mala mať objem 109 miliárd eur. Súkromný sektor sa do pomoci zapojí do roku 2014 približne 37 miliardami eur. Grécko tak prejde riadeným bankrotom.

Prečítajte si viac o téme DLHOVÁ KRÍZA 

Štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) pritom už vlani Grékom prisľúbili celkovo 110 miliárd eur na tri roky. Táto suma však nebola dostatočná, aby Grécko splnilo svoje záväzky voči investorom.

Do novej pomoci bude tentoraz zapojený aj súkromný sektor, teda banky a ďalšie finančné inštitúcie. Tie by mali poskytnúť celkovo 135 miliárd eur počas nasledujúcich 30 rokov.

Grécka vláda odloží splatnosti vlastných dlhopisov o 30 rokov a banky vymenia dlhopisy v objeme 135 miliárd eur za nové s dlhšou splatnosťou. Týka sa to pritom dlhopisov, ktoré majú splatnosť do roku 2019.

Tento krok citeľne predĺži priemernú splatnosť gréckych dlhopisov zo súčasných 6,87 roka na 19,78 roka. Banky pritom budú mať na výber z troch možností, ako sa na záchrane Grécka podieľať. Buď vymenia svoje dlhopisy za dlhopisy s dlhšou splatnosťou (bond swap), zaviažu sa k nákupu ďalšieho gréckeho dlhu (bond rollover) alebo dlh predajú vládam eurozóny (bond buyback).

Gréci tiež budú mať nižšie úroky z pôžičiek eurovalu, ktoré sa budú pohybovať medzi 3,5 až štyrmi percentami. To je zníženie o približne jeden percentuálny bod oproti súčasnosti. Tento krok by pritom mal gréckej vláde ušetriť zhruba 30 miliárd eur v nasledujúcich desiatich rokoch. Zvýši sa tiež doba splatnosti, a to na minimálne 15 rokov.

Podľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho teraz niet pochýb o tom, že Grécko všetky svoje záväzky splatí. „To, čo teraz robíme pre Grécko, už nebudeme robiť pre žiadnu inú krajinu eurozóny,“ povedal

Úľavu dostanú aj ďalšie zadlžené krajiny

Nižšie úroky pri úveroch zo záchranného fondu eurozóny získajú aj Portugalci a Íri, ktorí vďaka tomu v budúcnosti možno nebudú musieť žiadať o novú finančnú pomoc.

„EFSF nám požičia za veľmi významne znížený úrok. Pokles bude zhruba dva percentuálne body, to predstavuje úsporu asi 600 až 800 miliónov eur ročne,“ povedal írsky premiér Enda Kenny.

Dohodou zo summitu sa však snahy o stabilizáciu európskej menovej únie nekončia. Francúzsky prezident podľa vlastných slov spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou na jeseň navrhne vznik európskej ratingovej agentúry, ktorá by mala EÚ zbaviť závislosti na hodnotení troch agentúr zo Spojených štátov (Moodys, Fitch, Standard & Poors). Sarkozy vo svojom prejave tiež niekoľkokrát použil slovné spojenie európsky menový fond, ktorý by podľa neho mohol vzniknúť zo súčasného záchranného fondu eurozóny a z Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý začne fungovať v roku 2013.

„Tiež sme odsúhlasili plán na zníženie prílišnej závislosti od vonkajších ratingových agentúrach … S ďalšími návrhmi prídeme na jeseň,“ povedal k tomu predseda Európskej komisie José Barroso.

„Toto je prvýkrát od začiatku krízy, kedy môžeme povedať, že politici a trhy sa dali dohromady,“ podotkol Barroso k výsledkom mimoriadnej schôdzky, ktorú experti označovali za kľúčovú pre budúcnosť eura. „Máme teraz veľmi vierohodný balík,“ dodal.

„Nový program podpory EÚ a MMF je kľúčom k stabilizácii verejných financií (Grécka),“ komentoval výsledok schôdzky šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet. Privítal tiež to, že zapojenie súkromného sektora sa bude týkať len Grécka a nepočíta sa s ním v prípa­de ďalších krajín. ECB sa tak nakoniec so zapojením súkromného sektora do novej pomoci Grécku zmierila, hoci predtým proti nemu bojovala.

Fíni presadili záruky za pôžičky

Eurozóna čiastočne vyhovela aj požiadavke Fínska na hmotné záruky v prípade požičania ďalších peňazí pre Grécko. Fínska ministerka financií Jutta Urpilainenová už začiatkom júla upozornila, že Gréci majú majetok v celkovej hodnote približne 300 miliárd eur, čo je takmer výška celého dlhu. „Majú veľa nehnuteľností, ostrovov a ďalšieho majetku,“ povedala. Fínska požiadavka sa nakoniec objavila aj v záverečnom dokumente summitu, hoci je pomerne všeobecne vyjadrená.

„Kde to bude vhodné, tam budú vyžiadané záruky, ktoré by mali pokryť riziko, ktoré prináša financovanie cez EFSF,“ uvádza dokument.

Radičová: Na summite sa rozhodovalo o budúcnosti eurozóny

Na summite nešlo len len o Grécko, ale o budúcnosť eurozóny ako takej, uviedla premiérka Iveta Radičová.

„Európa má vážny systémový problém, ktorého riešenie zďaleka nie je o pomoci jednej krajine, ale o hľadaní postupov ako zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy,“ povedala. Radičová zároveň odmieta, aby sa z tejto témy vytĺkal na Slovensku politický kapitál. „Ak nezasiahneme rozumne, účelovo, tak ten dopad pocítime veľmi rýchlo a bohužiaľ bolestivo,“ dodala.

Súkromný sektor sa bude podieľať takmer v rovnakej miere, ako sektor verejný, povedala Radičová. Do roku 2019 by mal prispieť sumou 106 miliárd eur. „Táto účasť je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk v Európe,“ povedala po skončení rokovania lídrov krajín únie. Nový úverový program z eurovalu by pre Grécko mal predstavovať 109 miliárd eur.

Súčasťou štvrtkovej dohody predsedov vlád a hláv štátov Európskej únie je aj plán na obnovenie konkurencieschop­nosti gréckej ekonomiky, teda „Marshallov plán“. Podobne ako po druhej svetovej vojne by sa tak do gréckeho hospodárstva mali pumpovať peniaze na obnovenie jeho rastu, ktorý dostal ranu predovšetkým vplyvom tvrdých konsolidačných opatrení. Tentokrát už však obnovu nebudú financovať Američania, ale Európska únia cez štrukturálne fondy.

44 debata chyba
Flowers