Breivika zneškodnili protiteroristickí špecialisti pri zásahu zo vzduchu, keď ho oslepili slzným plynom. Nórska polícia označila hlavného podozrivého z oboch piatkových útokov v Nórsku Andersa Behringa Breivika za ultrapravicového „kresťanského fundamentalistu“ s pravicovými politickými názormi. Piatkový bombový útok v centre Osla si zatiaľ vyžiadal siedmich mŕtvych.
Zástupca nórskej polície Roger Andresen informoval novinárov, že vo vode okolo Utöje stále pátra po prípadných ďalších obetiach. Streľba na ostrove Utöja sa začala krátko po tom, čo vo vládnej štvrti v Osle vybuchla nálož. Tá zabila najmenej sedem ľudí a ďalších najmenej desať vážne zranila.
Polícia zadržala útočníka, ktorý bol identifikovaný ako tridsaťdvaročný nórsky občan. Na ostrove strieľal oblečený v policajnej uniforme. Podľa policajného šéfa v Osle nikdy policajtom nebol. Polícia našla na ostrove niekoľko nevybuchnutých výbušnín.
Svedkovia vypovedali, že strelec sa pohyboval prázdninovým táborom a strieľal okolo seba na mladých ľudí, ktorí sa v hrôze rozutekali do všetkých strán. Niektorí sa snažili zachrániť skokom do vody a plávať k pevnine.
„Videla som ľudí skákať do vody, okolo päťdesiat ľudí sa snažilo plávať k pobrežiu. Ľudia kričali, triasli sa strachom, boli vydesení. Boli tak mladí, bolo im 14 až 19 rokov,“ povedala štyridsaťdvaročná Anita Lienová, ktorá žije kúsok od tábora.
Zabijak má radikálne pravicové názory
Zabijak má pravicové zmýšľanie. Uviedla to nórska polícia po zadržaní útočníka, ktorý sa dáva do súvislosti aj s piatkovou explóziou priamo v centre nórskej metropoly Oslo.
Šéf polície Sveinung Sponheim v televízii NRK povedal, že z internetových záznamov je vidieť, že podozrivý má niektoré politické črty smerujúce k pravici a že zastáva protimoslimské názory. Zostáva ale nejasné, či to bola motivácia jeho činov.
Podľa televízie NRK ide o Andersa Behring Breivika, ktorého byt v Osle polícia v noci prehľadala. Televízia a ďalšie nórska médiá uverejnili fotografiu svetlovlasého a modrookého muža severského vzhľadu.
Breivika vyšetrujú na základe protiteroristického zákona. Podľa BBC mu podľa nórskeho zákona v prípade usvedčenia hrozí 21-ročný trest. Neskoršie správy nepotvrdili je protimoslimské názory. Nie je však známe, že by sa doteraz zapájal do aktivít namierených proti moslimom.
Foto: www.tv2.no
Jeden policajný predstaviteľ citovaný agentúrou Reuters uviedol, že podozrivý zrejme konal pri oboch útokoch sám. „Zdá sa, že vôbec nie je napojený na žiadnu medzinárodnú teroristickú organizáciu,“ povedal predstaviteľ, ktorý chcel zostať v anonymite, pretože tieto informácie polícia oficiálne nezverejnila.
Motív jeho činu nie je známy, ale obidva útoky sa odohrali v oblastiach spojených s vládnucou NAP, ktorej predsedom je premiér Jens Stoltenberg. Mládežnícky tábor, kde bolo približne 600 mladých ľudí, organizovala práve táto strana a premiér mal v sobotu byť v tábore osobne a prehovoriť k prítomným.
Podľa niektorých nórskych médií je podozrivý blízky extrémne pravicovým kruhom a mal na svoje meno registrovaných niekoľko zbraní. Na svojom profile na facebooku muž uvádza, že je konzervatívneho zmýšľania, je kresťan, slobodný a baví ho lov a bojové hry.
Stoltenberg: Neumlčia nás bombou, ani streľbou
Pri explózii v Osle bolo poškodených niekoľko vládnych budov vrátane úradu premiéra. Ten vo svojej kancelárii nebol a neskôr oznámil, že je na bezpečnom mieste.
Foto: SITA
Centrum Osla bolo po útoku vyľudnené, v uliciach zaujali pozície vojaci. Ulice boli posiate sutinou, sklenenými črepy a skrútenými kusy železa.
„Mám správu pre toho, kto útočil, a pre tých, ktorí stáli za ním,“ povedal premiér Stoltenberg na televíznej tlačovej konferencii. „Nikto nás bombou neumlčí, nikto nás neumlčí ani streľbou,“ povedal bez ďalšieho upresnenia.
K obidvom útokom sa podľa amerického denníka The New York Times prihlásila islamistická organizácia Ansar džihád Alam (Pomocníci svetového džihádu). Vraj ide o reakciu na nórsku prítomnosť v Afganistane a na urážku proroka Mohameda. Bezpečnostní experti však majú aj iné hypotézy, vrátane pravicového extrémizmu.
Vražedné útoky v Nórsku vyvolali vo svete vlnu rozhorčenia. Mnohí šéfovia štátov a vlád zdôraznili v tejto súvislosti, že je potrebné spolupracovať v boji proti terorizmu.
Útoky v Škandinávii od roku 1999
*** 28. júna 1999** – Pár novinárov a ich osemročné dieťa utrpeli zranenia, keď ich auto vybuchlo na predmestí švédskeho Štokholmu. Predtým boli terčom vyhrážok neonacistických skupín v súvislosti so svojou prácou.
*** 11. októbra 2002** – Sedem ľudí vrátane útočníka zahynulo a viac než 80 sa ich zranilo pri samovražednom bombovom útoku v nákupnom centre v meste Vantaa severne od fínskych Helsiniek. Motív 19-ročného útočníka ostal neznámy.
*** 17. septembra 2006** – Fasádu synagógy v Osle zasiahla paľba zo samopalov, nikto neutrpel zranenia. Polícia zatkla troch mužov podozrivých z plánovania útokov na americké a izraelské veľvyslanectvo v nórskom hlavnom meste.
*** 31. decembra 2008** – Dvaja Izraelčania utrpeli strelné zranenia v nákupnom centre v dánskom Odense. Palestínčan, ktorého motivoval hnev na pokračujúci konflikt na Blízkom východe, dostal 10-ročný trest.
*** 10. septembra 2010** – Lors Dukajev, Belgičan čečenského pôvodu, plánoval uskutočniť útok na noviny Jyllands-Posten za zverejnenie karikatúr proroka Mohameda, bomba však vybuchla už počas toho, ako ju pripravoval v kodanskom hoteli. Dukajeva odsúdili na 12 rokov za mrežami.
*** 11. decembra 2010** – Taymour Abdulwahab, 28-ročný Švéd narodený v Iraku, sa odpálil na pešej zóne v Štokholme, pričom zranil dvoch ľudí. Jeho motívom bola svätá vojna a vojenská prítomnosť Švédska v Afganistane.
