Neonacisti i ultrakonzervatívci. Krajná pravica má viaceré tváre

Varovanie sa zmenilo na krutú realitu. "Krajne pravicový extrémizmus nebol v Nórsku príliš viditeľný. Jeho prívrženci však v roku 2010 zvýšili aktivity a očakáva sa, že to bude pokračovať v roku 2011," uvádza správa nórskej tajnej služby z februára. Bezpečnostné zložky pripomínali i fakt, že nórski extrémisti nadviazali kontakty s podobne zmýšľajúcimi organizáciami v Európe. Poukázali tiež na aktívnejšiu činnosť protiislamských skupín.

25.07.2011 07:32
Nórsko, výbuch, streľba Foto:
Nóri sú v šoku. Mladá žena plače nad hrôzou piatkovými útokmi počas pietneho zhromaždenia v katedrále v Oslo.
debata (16)

Nór Anders Breivik je takmer stelesnením varovaní tajnej služby. Vyzerá to, že konal na vlastnú päsť, ale svojím manifestom ukázal, že mal v úmysle ovplyvňovať názory veľkého počtu ľudí. To všetko bolo podporené výrazným antiislamizmom.

„Je to akási nová forma antisemitizmu. Tak, ako boli zo všetkého možného obviňovaní židia, tak je do tohto vzorca teraz zasadený islam,“ povedal o antiislamizme pre Pravdu Jan Charvát, český odborník na politický extrémizmus v Európe. „Predpokladám, že po útokoch sa tento prúd v Nórsku oslabí. Nie je však jasný širší vplyv tragédie. V debatách na rôznych fórach vidím názory, ktoré aj z toho, čo sa stalo v Nórsku, obviňujú islam. Lebo vraj keby tu moslimovia neboli, nedošlo by k tomu,“ opisuje zvrátenú logiku odborník z Inštitútu politologických štúdií Karlovej univerzity.

Breivik obdivoval holandského politika Geerta Wildersa, ktorý prirovnal islam k fašizmu. „To je bežné tvrdenie antiislamistov. Breivik tiež pozitívne vníma nórskeho protihitlerovského bojovníka Maxa Manusa. Aj to zapadá do tvrdení, že proti islamu je potrebné bojovať, lebo predstavuje novodobý fašizmus či nacizmus,“ vysvetľuje Charvát.

„Islamofóbia je už taká bežná na politickej scéne, že v Nórsku, ale i inde, si na začiatku všetci mysleli, že išlo o útok moslimských fundamentalistov,“ pripomína pre Pravdu aj francúzsky politický analytik Jean-Yves Camus.

Odborník z Inštitútu medzinárodných a strategických vzťahov upozorňuje na to, že Breivik bol členom nórskej Strany pokroku. Tá žiada sprísniť pravidlá pre imigrantov, je proti multikulturalizmu i proti islamu. Podľa Camusa však nejde o žiadnu neonacistickú stranu a jej názory nie sú príliš odlišné od tvrdení mnohých obyčajných pravicových politikov v Európe.

„Spojenie s Breivikom ju však poškodí, rovnako aj podobné strany v Škandinávii. V Dánsku sa najneskôr 12. novembra budú konať voľby. V krajine je silná populistická pravicová ľudová strana. Je tiež zaujímavé, že francúzsky Národný front veľmi rýchlo v súvislosti s úrokmi v Nórsku vydal vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že médiá využijú tragédiu ako politickú zbraň proti extrémnej pravici,“ hovorí Camus.

„Je potrebné si uvedomiť, že krajná pravica to nie sú len neonacisti, ale aj neofašisti a tiež reakčne-populistický alebo ultrakonzervatívny prúd,“ povedal Charvát. „Neonacistická scéna je najmilitantnejšia, hoci to neraz zostáva v rovine slov.“

„Neonacisti sú skôr sekta, tento kult nemá reálny politický vplyv. Strany, ktoré sú teraz úspešné, sa dajú opísať ako pravicovo-populistické. V mnohých ohľadoch majú antiglobalistickú, antiislamskú a xenofóbnu agendu. Klasická konzervatívna pravica sa k nim priblížila, najmä v otázke multikulturalizmu. Snaží sa získať voličov krajnej pravice,“ tvrdí Camus.

Podľa neho je pravda, že extrémisti získavajú priestor v Európe, nie však všade. „Vo východnej Európe skôr stratili. Liga poľských rodín nemá vplyv, rovnako Strana veľkého Rumunska. Na Slovensku už nie je príliš dôležitá SNS a podobné strany v Česku ani neexistujú. Na druhej strane sme však videli v Maďarsku nástup Jobbiku. Aj súčasná vláda Viktora Orbána je nepríjemným príkladom toho, ako môžu konzervatívci používať krajne pravicovú ideológiu a taktiku.“

16 debata chyba