Staré dobré časy sú mýtus. Multikulturalizmus existuje

Terč si urobil z multikulturalizmu. Anders Breivik chcel revolúciu, ktorá by ho zmietla a spája ho najmä s rastúcim počtom moslimov v Európe. Vzájomná existencia rôznych kultúr však nie je v dnešnom globálnom svete ničím výnimočným.

27.07.2011 18:26
Moslimská žena v Osle Foto:
Moslimská žena si v Osle fotí kvety pri katedrále. V krajine za posledné desaťročia narastá počet imigrantov.
debata (10)

Naopak. Európska spoločnosť sa jej len ťažko môže vyhnúť.

Globálny svet

„Čo je to multikulturalizmus? Verejná politika, politická filozofia, sociálna realita? Chtiac či nechtiac sa musia Európania naučiť, ako čeliť a ako spolunažívať s faktom, že naša spoločnosť je stále rôznorodejšia. Či už hovoríme o kultúre, jazyku, náboženstve alebo sexuálnej orientácii,“ povedala pre Pravdu Sara Silvestriová zo City University v Londýne.

„Dá sa legitímne diskutovať o pozitívnej hodnote multikulturalizmu. Ale či sa nám to páči, alebo nie, globalizácia je na postupe a európska spoločnosť sa tomu musí prispôsobiť,“ myslí si aj Jean-Yves Camus z Inštitútu medzinárodných a strategických vzťahov v Paríži. „Je to aj najväčšia výzva Európy: ako si zachovať identitu a súčasne hrať nejakú úlohu v globálnom svete. Čína, Rusko alebo Japonsko sa napríklad snažia zachovať si silný pocit národnej súdržnosti, hrdosti a dokonca nacionalizmu, ale sú zároveň medzinárodnými ekonomickými gigantmi. Nepodporujú multikulturalizmus, ale je to preto, že sú to krajiny, kde prevláda emigrácia, nie imigrácia,“ uviedol politický analytik pre Pravdu.

Otvorená debata

Diskusia o multikulturalizme a imigrácii je podľa expertov dôležitá. „Ak dvojnásobný útok v Nórsku nespustí otvorenú debatu o týchto témach, ktorá by vyvracala strach vyvolávajúce argumenty extrémnej pravice, môžeme očakávať útoky podobné Breivikovmu aj v budúcnosti,“ uviedla pre agentúru Reuters Lilit Gevorgyanová, analytička z organizácie IHS Global Insight. „Nie je to len problém Nórska. Ale aj v Škandinávii, západnej či východnej Európe je veľa ľudí, ktorých frustruje, že o tom nemáme otvorenú diskusiu,“ povedala Gevorgyanová.

Silvestriová, ktorá sa zaoberá vplyvom islamu v Európe, tvrdí, že nemôžeme popierať fakt, že realita je v skutočnosti mnohoraká.

„Príčinou pokroku civilizácie je to, že sa kultúry stretávali a ovplyvňovali. Sme výsledkom kríženia sa. Kultúry a identity nie sú čisté, ale premenlivé. Žiadny človek, ktorý zostarol, nie je tá istá osoba, ako bol v mladosti. Takže ma privádza do rozpakov, keď počujem názory podobné tým, ktoré hlása nórsky zločinec, že naša spoločnosť už nie tým, čím bola a mala by sa vrátiť do pôvodného stavu. Staré dobré časy sú mýtus. Práve v údajne zlatej minulosti vidíme často viac smútku a krviprelievania ako radosti,“ pripomína odborníčka.

Zlyhanie či zmena?

Aj z úst politikov však zaznieva, že multikulturalizmus aspoň na štátnej úrovni zlyhal. Podobné slová si Európa vypočula od britského premiéra Davida Camerona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej i francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Nepodnecujú aj takého vyjadrenia konanie ľudí ako Breivik?

„Nemyslím si to. Cameron, Merkelová a Sarkozy sú demokratickí politici, ktorí majú právo na svoje názory, pokiaľ to nevedie k diskriminačnej politike a zákonom,“ tvrdí Camus.

Silvestriová okrem toho dodáva, že multikulturalizmus nie je predsa raz a navždy daný projekt, ktorý sa nemôže zmeniť.

„Politika, ktorá pomôže spoločnosti vyvážene riešiť sociálne zmeny, prispieva k šíreniu rešpektovania ľudí a spoločnému dobru, je naozaj potrebná. Ak ju chceme nazývať multikulturalizmus, som za,“ uviedla expertka. "Áno, môžeme ho vnímať aj ako zlyhanie, keď v ňom vidíme roztrieštenú spoločnosť a vytváranie uzatvorených enkláv.

Teda, keď sa na to pozrieme v užšom zmysle slova, to znamená že multikulturalizmus vznikol, aby si mohli jednotlivé komunity šíriť svoju kultúru bez toho, aby sa stretávali s ostatnými. Lenže tak, ako sa môže zmeniť akákoľvek iná politika, tak to platí aj pre multikulturaliz­mus."

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba