Rakúšania pridali k synom aj dcéry

Rakúsko už nebude len domovom veľkých synov. Prichýliť by malo aj dcéry. Aspoň v novej hymne, ktorú rakúski poslanci majú schváliť na jeseň a spievať by ju mohli už v januári. Juhozápadný sused Slovenska nie je jedinou krajinou, kde sa diskutuje o zmene štátnej piesne tak, aby lepšie odrážala rovnoprávnosť spoločnosti.

31.07.2011 19:42
dostihy v Ascote 2011 - Alžbeta II. Foto:
Britská hymna sa mení pravidelne podľa toho, či krajine vládne kráľ alebo kráľovná. Posledné desaťročia, odkedy je na tróne Alžbeta II., sa v nej teda spieva Boh ochraňuj kráľovnú.
debata

„Už bolo dávno načase,“ myslí si Dorothea Schittenhelmová, politička vládnucich ľudovcov, ktorá v strane vedie ženskú frakciu. „V Rakúsku máme toľko výnimočných žien a mužov, že by to vlastne malo byť samozrejmé,“ povedala pre rakúsky denník Die Presse.

Tŕňom v oku priaznivcom rovnoprávnosti je verš rakúskej hymny: „Si domovinou veľkých synov.“ O zmenu sa už pred niekoľkými rokmi pokúsila vtedajšia ministerka Maria Rauchová-Kallatová, no jej zámer narazil na silný odpor. Teraz však zmena našla podporu troch najväčších strán a zrejme prejde v septembri aj v parlamente. Rakúšania by sa tak mohli začať učiť nový text.

Aký, to sa ešte nevie. Na slová sa musia pozrieť odborníci. V hre sú verzie „si domovinou veľkých dcér, synov“, „si domovinou veľkých dcér a synov“, alebo tretia, ktorá domovinu vôbec nespomína. Všetky tri návrhy si možno vypočuť na youtube. Zmeny možno budú aj výraznejšie, keďže v hymne sa ďalej spieva aj o „bratskom chóre“ a „otčine“.

Paradoxné je, že autorstvo textu rakúskej hymny patrí žene. Paula Preradovičová ho zložila roku 1946 na hudbu Wolfganga Amadea Mozarta.

Nie všetci sú so zmenami spokojní. „Nikto nemá právo zasahovať do básnického textu. To je ako prerábať sochu,“ odporuje návrhu poslankýň rakúsky minister pre vedu Karlheinz Töchterle. Za pravdu mu dáva väčšina jeho spoluobčanov. Podľa prieskumu spoločnosti OGM pre denník Kurier si sedem z desiatich opýtaných dcéry v hymne neželá.

Na odpore verejnosti stroskotali snahy o zmenu hymny v Kanade. „Ó, Kanada! Náš domov a rodná zem! Vyvolávaš vo svojich synoch pravú vlasteneckú lásku,“ spievajú Kanaďania. Anglický text hymny zložil roku 1908 básnik Stanley Weir. Slová boli pôvodne rodovo neutrálne, Kanada vyvolávala vlastenecké city „v nás“. Samotný autor ich však o niekoľko rokov zmenil za „synov“.

O zvrátenie tohto rozhodnutia sa politici za posledných desať rokov pokúsili niekoľkokrát. Naposledy s takou iniciatívou prišla vlani generálna guvernérka Kanady Michaelle Jeanová. Prieskum verejnej mienky však ukázal, že viac ako tri štvrtiny Kanaďanov zmeny nechcú, a tak návrh odišiel do stratena.

Meniť sa nebude ani francúzska podoba kanadskej hymny, hoci tá vyvoláva ešte väčšie vášne. Jej odporcom prekáža dvojveršie „ako je tvoja ruka pripravená niesť meč, tak je pripravená niesť aj kríž“, ktoré podľa nich do štátnej piesne mierumilovnej a sekulárnej krajiny nepatrí.

Rodová neutralita však prešla do hymny v Austrálii. Obyvatelia najmenšieho kontinentu text zmenili zároveň s tým, ako ho vybrali za jeden zo štátnych symbolov. „Advance Australia Fair“ viackrát zvíťazila v prieskumoch verejnej mienky i v referende a roku 1984 sa stala oficiálnou hymnou, keď nahradila britskú. Text piesne pochádza ešte z konca devätnásteho storočia. „Synovia Austrálie, tešme sa,“ spievalo sa v nej pôvodne. Hymna bola schválená s prvým veršom „Austrálčania, tešme sa…“

Najčastejšie však asi menia rody v hymne Briti. Tí spievajú „Boh ochraňuj kráľovnú“ alebo „Boh ochraňuj kráľa“, podľa toho, kto práve sedí na ich tróne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba