Stúpencov uväznennej bývalej ukrajinskej premiérky Julie Tymošenkovej, ktorí od piatku demonštrujú v centre Kyjeva, ráno obkľúčila polícia v ich improvizovanom stanovom tábore a železnými bariérami zahradila všetky prístupy k budove miestneho súdu. V ňom má v pondelok pokračovať súd s Tymošenkovou a demonštranti chcú byť pri tom, až ju z väzenia privezie policajná eskorta.
Zákaz demonštrácií, ktorý súd vydal vraj na žiadosť radnice, sa vzťahuje na celé centrum Kyjeva, na hlavnú triedu Kreščatik, na okolie budovy súdu aj na ďalšie priestory v bezprostrednej blízkosti centra vrátane okolia väznice, kde je Tymošenková z rozhodnutia súdu od piatku vo väzbe.
V tábore opozície v centre Kyjeva zatiaľ hrá muzika a znejú výzvy na podporu expremiérky. Pred budovou súdu sa zhromaždili aj odporcovia Tymošenkovej, ktorí vyhlasujú, že chcú tiež vyjadriť svoj názor a že by im opozícia mala časť ulice uvoľniť.
Opozícia chce zvolať mimoriadnu schôdzu
Ohniskom odporu proti zatknutiu líderke opozície sa stal aj západoukrajinský Ľvov. V meste vznikol Výbor odporu proti diktatúre (KSD), do ktorého sa prihlásili prakticky všetky významnejšie opozičné sily vrátane hlavnej opozičnej strany Vlasť (Baťkivščyna). KSD chce zorganizovať masové akcie v hlavnom meste Kyjeve a na začiatok budúceho týždňa už inicioval zvolanie mimoriadnych schôdzí lvovského mestského a oblastného zastupiteľstva. Zasadnutie poslancov majú sprevádzať masové demonštrácie.
V kyjevskom parlamente chce opozícia zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorá by prediskutovala „bezpríkladne nezákonný a nedemokratický postup“ úradov proti Tymošenkovej. Na zvolanie takejto schôdze sú potrebné podpisy najmenej tretiny zákonodarcov, teda 150 poslancov jednokomorovej snemovne. Frakcia Bloku Julie Tymošenkovej (BJuT) má v parlamente len 105 hlasov, podľa kyjevskej tlače sa však ďalšie hlasy k BJuT pripoja. Väzbu expremiérky schvaľujú totiž vraj len poslanci vládnej Strany regiónov a komunisti, a tak možno očakávať, že ostatní zástupcovia sa k žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze pridajú.
**Buzek spochybnil spravodlivosť procesu, proti je aj Rusko **
Predseda Európskeho parlamentu (EP) Jerzy Buzek v piatok súdne orgány na Ukrajine nepriamo obvinil z „politicky motivovaného“ postupu voči bývalej premiérke Julii Tymošenkovej.
Reagoval tak na jej zatknutie z dôvodu narúšania procesu, v ktorom vystupuje ako obvinená. V prípade odsúdenia jej hrozí, že vo väzení strávi nasledujúcich desať rokov a už nikdy nebude môcť kandidovať na verejné politické funkcie .
„Kontext a okolnosti vyvolávajú obavy o politicky motivovanom charaktere tohto rozhodnutia a o zavádzaní vlády zákona na Ukrajine,“ povedal Buzek po tom, ako Tymošenkovú na súde v Kyjeve odviedli v putách do cely predbežného zadržania. „Nalieham na Ukrajinu, aby sa držala princípov a spoločných hodnôt, ktoré definujú naše vzťahy a ktoré formujú srdce Východného partnerstva,“ dodal v narážke na projekt EÚ slúžiaci na zblíženie medzi úniou a bývalými sovietskymi republikami.
Proti zatknutiu Tymošenkovej už prekvapivo ostro protestuje aj Rusko. Oficiálni predstavitelia sa zatiaľ ku kauze síce priamo nevyjadrujú, všetko však nasvedčuje tomu, že Moskve sa postup ukrajinských úradov nepáči. Ruský denník Kommersant v sobotu s odvolaním sa na „vysoko postavený zdroj z prostredia Kremľa“ napísal, že kauza zhorší vzťahy medzi týmito spojencami aj „z dlhodobého hľadiska“.
Dôvodom uvalenia väzby na Tymošenkovú bolo „systematické narúšanie“ súdneho procesu, ktorý rozhoduje o obvineniach expremiérky zo sprenevery štátnych peňazí a zneužití právomocí. Sudca sa rozhodol Tymošenkovú zadržať pre jej pohŕdanie súdom, ktoré okrem iného spočívalo aj v pravidelnom meškaní na pojednávania či odmietaní sa postaviť pred príchodom sudcu do miestnosti. Prokuratúra tak nakoniec uspela so svojím návrhom dať expremiérku zatknúť, pričom ešte v júli ho súd zamietol.
Proces s bývalou predsedníčkou ukrajinskej vlády sa začal 24. júna, pričom už od začiatku ho komplikujú prieťahy a napádanie sudcu, ktorý podľa expremiérky pracuje na objednávku Janukovyča. Expremiérka čelí obvineniam zo zneužitia právomocí a sprenevery 425 miliónov dolárov (300 miliónov eur) z predaja emisií.