Nemecká tajná služba BND nedávno sprístupnila materiály o výstavbe Berlínskeho múru. Je v nich niečo zaujímavé?
Podľa môjho názoru neprinášajú nové pohľady. Všetko, čo sa z nich zatiaľ zverejnilo, je známe už niekoľko rokov. Spolková spravodajská služba (BND) v čase pred postavením Berlínskeho múru iba hlásila, že v meste treba počítať s uzatvorením hraníc. To, kedy sa to stane, už nevedela predpovedať.
Podľa niektorých historikov by však archívne materiály mali dokazovať, že Sovieti na stavbu múru získali súhlas západných veľmocí.
To pokladám len za nedoložiteľné chýry. V skutočnosti mali západné veľmoci úplne iné obavy. Súviseli s Chruščovovým ultimátom z novembra 1958, ktorým chcel západné mocnosti vyhnať z mesta. Tie požiadavky boli oveľa horšie ako uzatvorenie hraníc v Berlíne. Cieľom NDR aj ZSSR bolo zbaviť sa tejto „triesky v socialistickom tábore“, ako západný Berlín prezývali. Práve tohto sa najviac obával americký prezident Kennedy aj francúzsky de Gaulle či britský premiér Macmillan. Mali strach, že im Sovieti odoprú právo na prístup do západného Berlína. Preto po 13. auguste 1961 pocítili úľavu, že sa im na tieto práva nesiahlo.
Napriek tušeniu, že sa niečo chystá, zareagovali západné veľmoci za stavbu múru veľmi pomaly. Trvalo niekoľko dní, kým sa zmohli na protest. Prečo?
Dnes sa to ľahko kritizuje a zrejme to naozaj bola chyba, ale v tom čase nebolo vôbec jasné, ako sa to ďalej vyvinie. CIA v roku 1961 niekoľkokrát varovala, že v NDR môže vypuknúť povstanie. To mohol byť jeden z dôvodov, prečo sa západné veľmoci chceli vyhnúť unáhleným vyhláseniam. Nechceli v takej vypätej situácii nesprávne zareagovať.
Čo hovoríte na postoj vtedajšieho západonemeckého kancelára Konrada Adenauera? Najprv nechcel ani prerušiť cestu v rámci volebnej kampane, keď napokon zavítal do západného Berlína, tamojšie obyvateľstvo ho prijalo chladne. Možno povedať, že ako politik zlyhal?
Bola to jeho veľká historická chyba, že do Berlína neprišiel skôr. Pretože Západoberlínčania sa v tej chvíli cítili opustení. Po zdráhavej reakcii svetových veľmocí sa im zdalo, že ich všetci nechali v štichu. A cítili to aj voči spolkovej vláde, keďže Adenauerovi trvalo desať dní, kým navštívil Berlín.
Po stavbe Berlínskeho múru akoby sa všetkým politikom uľavilo. Vydýchli si vo Washingtone aj v Moskve…
Západným veľmociam sa uľavilo z dôvodov, ktoré som už spomínal. A situácia v NDR sa postavením múru stabilizovala – na celých 28 rokov. Bez výstavby Berlínskeho múru by totiž NDR zmizla z politickej mapy sveta.
Stavbu Berlínskeho múru mnohí považujú za politickú prehru Kennedyho, ktorý mal byť podľa nich tvrdší a ráznejšie zakročiť. Súhlasíte?
Myslím si, že neexistovala iná alternatíva. V NDR sa nachádzalo až pol milióna sovietskych vojakov, ktorí mohli kedykoľvek prerušiť prístup do západného Berlína. Hrozil by vojnový konflikt a nasadenie jadrových zbraní. Treba hovoriť o šťastí, že takúto zodpovednosť nechcel na seba zobrať nikto.