Maathaiová, ktorá sa narodila v apríli 1940 v meste Nyeri, prevzala Nobelovu cenu za mier v roku 2004 za boj za práva a ochranu lesov a žien. Bola prvou Afričankou, ktorá si z nórskej metropoly odviezla toto ocenenie.
Keňanka získala ako prvá žena z regiónu centrálnej a východnej Afriky vysokoškolský titul PhD. Preslávila sa najmä svojou prácou za záchranu afrických lesov. Jej Hnute zeleného pásu, ktoré založila v roku 1977, zasadilo už desiatky miliónov stromov v snahe zmierniť následky obrovského výrubu lesov v oblasti strednej Afriky.
Ekologickí experti sa zhodujú, že Hnutie zeleného pásu je jedno z najefektívnejších hnutí na ochranu životného prostredia na svete. Sieť viac ako 5-tisíc lesných škôlok po celej oblasti strednej Afriky značne zmierňuje následky odlesňovania, ako aj pôdnej erózie, znečistenie vôd, nedostatok dreva na kúrenie či potravy pre zver.
Aktivity hnutia majú aj ďalší pozitívny efekt: Maathaiová dala prácu predovšetkým ženám z dedín, ktoré by bez tohto príjmu mali veľké problémy zabezpečiť svoje deti. „Maathaiová stojí v prvej línii boja za to, aby snaha o ekonomický, kultúrny i spoločenský rast bola ekologicky schodná,“ vysvetľoval Nobelov výbor svoje rozhodnutie v roku 2004.
V 80. rokoch viedla Maathaiová boj s administratívou vtedajšieho prezidenta Daniela arap Moja, ktorý presadzoval výstavbu mrakodrapov v nairobskom parku Uhuru. Na základe kampane Maathaiovej ale z projektu odišli investori a myšlienka skrachovala. Maathaiová bojovala s arap Moiom aj v 90. rokoch, keď ju režim dokonca na začiatku roku 1991 na čas uväznil. V roku 1997 kandidovala na prezidentku, ale pár dní pred voľbami svoju kandidatúru stiahla.