Pre Putina to nebola jednoduchá voľba. Kudrin je rovnako ako Medvedev jeho dávny dôverník. Spolupracoval s nimi už pred dvoma desaťročiami na petrohradskej radnici. Po prehratých petrohradských voľbách v lete 1996 sa ekonóm Kudrin uchytil v Moskve v prezidentskej administratíve, kým bývalý dôstojník KGB Putin niekoľko mesiacov márne zháňal miesto a v zúfalstve už uvažoval, že pôjde robiť taxikára. „Zavolal mi Ľjoša Kudrin,“ nezabudol na priateľove zásluhy pri štarte svojej kariéry Putin. „Príď, hovorí, pozrieme sa, čo sa dá robiť,“ spomínal v knihe rozhovorov V prvej osobe.
V roku 2000, keď sa stal Putin prezidentom, zo svojho priateľa spravil ministra financií. Tým, ako odvtedy prísne strážil štátnu kasu, si Kudrin vyslúžil uznanie investorov, ale vyrobil si aj veľa nepriateľov, pričom nielen u opozičných komunistov, ale aj v radoch Putinovej strany Jednotné Rusko, kde mnohí, najmä pred voľbami, by radi míňali viac, ako si Rusko môže dovoliť. Putin však nad ním držal ochrannú ruku. Bol mu vďačný za to, že keď v roku 2008 vypukla kríza, Rusku sa ju podarilo pomerne hladko zvládnuť vďaka rezervnému fondu. Jeho založenie Kudrin presadil v lepších časoch, keď prostriedky nakopené z predaja ropy a plynu nedovolil „prejesť“.
Do sporov sa Kudrin dostal aj s prezidentom Medvedevom, ktorému vyčítal výrazné zvyšovanie zbrojných výdavkov a odmietanie nevyhnutnej dôchodkovej reformy. Ich vzájomná nevraživosť prerástla do otvoreného konfliktu počas víkendu, keď po oznámení prezidentsko-premiérskej rošády minister financií z pracovnej cesty v USA odkázal, že v Medvedevovej vláde slúžiť nemieni. Po návrate Kudrina do vlasti si ho Medvedev ihneď predvolal na koberec a pred televíznymi kamerami predviedol scénku, ktorú ruské médiá označili za verejnú popravu. „Takže Alexej Leonidovič oznámil radostnú zvesť, že neplánuje spolupracovať s úradujúcim prezidentom, že s ním má nezhody v otázke rozpočtových výdavkov,“ povedal Medvedev a ministra poučil, že žiadna nová vláda ešte nie je, kreslá v nej nik nikomu neponúka, ale zato je stará vláda, ktorá podlieha prezidentovi. „Disciplínu a subordináciu nik nezrušil. Ak nesúhlasíte s kurzom prezidenta, máte jediné východisko, a vy ho poznáte – požiadať o uvoľnenie,“ vyzval ministra.
Kudrin však zaútočil na najcitlivejšie miesto prezidenta, ktorý sa obáva, že po tom, čo svoje miesto bez odporu ponúkol Putinovi, jeho už do konca funkčného obdobia nik nebude brať vážne. Kudrin poníženie Medvedeva dokonal, keď mu odpoveď sľúbil až po tom, čo sa poradí s premiérom. „Môžete sa radiť s kýmkoľvek vrátane premiéra, ale kým som prezident ja, také rozhodnutia prijímam sám,“ rozhorčil sa „kým som prezident“, ako hlavu štátu s polročným zvyškom mandátu ihneď ironicky nazval denník Kommersant.
Putin, ktorý ako premiér musel odsúhlasiť odstúpenie svojho ministra, sa do konfliktu s Medvedevom nepustil. „Stabilita na najvyššom poschodí moci je pre neho dôležitejšia, ako prvok nestability vo finančnom bloku,“ citoval expremiéra Michaila Kasianova portál Gazeta.ru.
Pozorovatelia naznačujú, že výsledok dramatickej roztržky môže Putinovi aj vyhovovať. Po voľbách totiž Rusko čakajú nevyhnutné bolestivé reformy a úsporné opatrenia. „Škrtať sociálne výdavky a zvyšovať dane je práca pre kamikadze,“ povedal pre Pravdu moskovský analytik Alexej Makarkin. „Po dvoch rokoch sa predseda takej vlády opotrebuje a bude ho potrebné nahradiť. A to môže byť chvíľa na Kudrinov veľký návrat,“ dodal.