Podľa Barrosa nejde teraz v únii len o finančnú krízu, ale aj o krízu sociálnu a krízu dôvery. V spoločnosti panuje veľká neistota a hrozí, že začne narastať do obludných rozmerov nacionalizmus. Situácia je vážna, ale riešenia existujú, uistil. „Európa má budúcnosť,“ zdôraznil.
„Grécko je a zostane členom eurozóny,“ povedal ďalej šéf komisie v poradí už druhej správe o stave únie, ktorá je akousi európskou obdobou prejavu, ktorý každoročne prednášajú americkí prezidenti.
Dobrovoľný odchod z eurozóny, ani vylúčenie pre neplnenie pravidiel nie je podľa platných zmlúv možné. Z niektorých krajín, ako napríklad z Holandska, ale zaznelo, že by sa to malo zmeniť a taká možnosť by mala existovať.
EK schválila daň z finančných transakcií, má priniesť 55 miliárd eur
Európska komisia schválila návrh na zavedenie dane z finančných transakcií, potvrdil Barroso. Ročne to podľa neho môže priniesť až 55 miliárd eur. „Je čas, aby finančný sektor priniesol spoločnosti svoj príspevok,“ povedal Barroso v Štrasburgu. Pripomenul súčasne, že členské štáty v posledných troch rokoch schválili pomoc či záruky pre finančný sektor vo výške 4 600 miliárd eur.
O zavedení dane z finančných transakcií sa v EÚ aj vo svete nejakú dobu hovorí. Medzinárodnému spoločenstvu sa však zatiaľ nepodarilo dohodnúť na spoločnom postupe.
„S týmto návrhom sa Európska únia stane predskokanom v globálnom zavádzaní dane z finančných transakcií,“ povedal k tomuto rozhodnutiu eurokomisár pre daňové otázky Algirdas Šemeta. „Som presvedčený, že naši partneri v G20 budú so záujmom túto cestu nasledovať,“ dodal.
Plán na zavedenie dane z finančných transakcií podporuje Nemecko. Proti ostro vystúpila napríklad Veľká Británia a mnoho európskych bánk, podľa ktorých táto daň nebude mať na stabilizáciu trhu žiadny vplyv.