Po desaťročí je afganská vojna výhra bez víťazstva

Operácia síce nesie názov Trvalá sloboda, pre mnohých Afgancov je však jej trvalosť len dočasná. Desať rokov po zvrhnutí Talibanu spojeneckými jednotkami sa o návrate extrémistického hnutia k nejakej forme vládnutia neskrývane hovorí ako o jednej z možností.

06.10.2011 08:32
americký vojak, vojna, Afganistan, USA Foto:
Americký vojak na stráži neďaleko afgansko-pakistanských hraníc. Desať rokov po začiatku vojny v Afganistane je v krajine 130-tisíc príslušníkov zahraničných armád, z toho 90-tisíc Američanov.
debata

Napriek posilňovaniu bezpečnosti a výcviku afganských síl sa teroristom stále darí z času na čas udrieť v oblastiach, ktoré by už mali byť bezpečné. Politici a vojenskí velitelia síce nešetria optimizmom, ale až polovica Američanov považuje vojnu, od ktorej začiatku uplynie v sobotu presne desať rokov, za neúspech.

„Úspechom by bola stabilná a funkčná vláda a Taliban len ako malá nepríjemnosť,“ definuje kladný výsledok spojeneckého úsilia v Afganistane Victor Asal, politológ z univerzity v Albany. „Pravda je, že sa to zatiaľ nepodarilo a všetko nasvedčuje tomu, že je ešte pred nami množstvo tvrdej práce,“ povedal pre Pravdu.

Bez šťastného konca

Krajine, desaťročia nepretržite sužovanej bojmi, spojenci predviedli lekciu z vojenskej efektívnosti. Po útokoch Al-Kajdá na New York a Washington 11. septembra 2001 sa vojenská mašinéria Západu rýchlo zmobilizovala a už o necelý mesiac Taliban pocítil jej hnev. Radikálne hnutie a jeho teroristických hostí z Al-Kajdá spojenci v priebehu niekoľkých týždňov zahnali na útek a zlikvidovali významnú časť ich vedenia. Šťastný koniec však neprišiel.

„Chybou bolo, že na odpor Talibanu po roku 2005 nezareagovali spojenci dosť asertívne,“ identifikuje zlomový bod Andrea Lopezová zo Susquehannskej univerzity. „Prvých šesť rokov vojny mali Američania v Afganistane do 30-tisíc vojakov a rovnaký počet dodali spojenci. Nedostatok síl na mieste viedol k vytvoreniu vákua, ktoré rodiace sa afganské sily nedokázali zaplniť. Taliban to využil na získavanie nových členov i územia či na obchod s drogami, a tým prostriedkov na ďalší boj,“ povedala pre Pravdu politologička, ktorá sa zaoberá situáciou v Afganistane.

Irak odčerpal sily

Po útoku spojencov na Irak sa navyše „tá správna vojna“ v Afganistane dostala do úzadia. „To bola chyba prezidenta Georgea Busha,“ myslí si Asal. „Kľúčovou výzvou bolo porazenie Talibanu a Al-Kajdá, no on presunul pozornosť na Irak. To, že Afganistanu znížil prioritu, bolo chybou, ktorej následky cítiť dodnes,“ tvrdí politológ.

Nepomohli ani destabilizujúce vplyvy zo zahraničia. Podľa Sanjoya Banerjeeho, šéfa katedry medzinárodných vzťahov na univerzite v San Franciscu, nedokázalo nové vedenie Afganistanu naplniť svoje sľuby a rýchlo poskytnúť obyvateľom dôstojnú životnú úroveň. „Využil to Pakistan, ktorý starostlivo znovu vybudoval Taliban,“ povedal Banerjee pre Pravdu. „Obrat prišiel v roku 2005, keď útoky Talibanu prudko vzrástli,“ tvrdí. Podľa štatistík sa odvtedy až po minulý rok každoročne zvýšil počet útokov až o pätinu. „To viedlo k vzniku začarovaného kruhu násilia. Odpor proti útokom Talibanu znamená viac civilných obetí, a to znamená väčšiu podporu pre Taliban,“ vysvetlil Banerjee.

Vojaci na odchode

Americkému prezidentovi Barackovi Obamovi sa postup Talibanu podarilo zastaviť, keď do krajiny prevelil veľký počet vojakov. Desať rokov po začiatku útoku je v Afganistane 130-tisíc zahraničných vojakov, z toho 90-tisíc Američanov. Obama však musí splniť svoj sľub vojnami vyčerpanej verejnosti a tak sa tretina amerických vojakov budúci rok vráti. Do konca roku 2014 by sa za nimi mal pobrať aj zvyšok bojových jednotiek.

Nádej do budúcnosti

Nikto však nemôže povedať, že by spojenci za desať rokov nespravili kus práce. Nádej tak zostáva napriek mnohým problémom. „Taliban je stále hrozbou a afganské sily stále nie sú schopné vyrovnať sa s ním. Stabilitu ohrozujú skupiny, pôsobiace z pakistanského územia. Znepokojujúca je neschopnosť vlády získať na svoju stranu Paštúnov i pretrvávajúci dojem obrovskej miery korupcie,“ vymenúva niektoré z nich Lopezová. „Na druhej strane, navýšenie počtu vojakov splnilo úlohu a Taliban už nekontroluje také rozsiahle územia. A posledné útoky na predstaviteľov vlády, ako napríklad na vyjednávača Burhanudína Rabbáního, pripomínajú skôr útoky z posledných síl ako premyslenú kampaň,“ povedala odborníčka pre Pravdu.

Napriek pretrvávajúcemu strachu a neistote sa k lepšiemu zmenil aj život väčšiny Afgancov. Kým za Talibanu nemal televízor či mobil žiadny z nich, dnes si viac ako 75 programov môže pozrieť polovica obyvateľov krajiny a telefón vlastnia až tri štvrtiny Afgancov. Čo je dôležitejšie, do škôl už chodí viac ako sedem miliónov detí. Až tretina z nich sú dievčatá.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter