„Hoci som presvedčená, že vaše činy boli dopredu premyslené, konali ste z lásky a súcitu a nie pre osobný úžitok,“ zdôvodnila rozsudok sudkyňa Christine Frenchová.
Davison, novozélandský mikrobiológ, pôsobiaci v Juhoafrickej republike, podal svojej 85-ročnej matke Patricii pohár vody s rozdrvenými tabletami morfínu.
Novozélanďana zatkli minulý rok po tom, čo vyšla jeho kniha. Davison v nej opisuje posledné mesiace života svojej mamy. Tá mala nevyliečiteľnú chorobu, a hoci netrpela, sama sa dožadovala ukončenia života. V posledných týždňoch dokonca odmietala jesť a pila len vodu, aby svoj odchod z tohto sveta urýchlila. Svojho syna žiadala, aby jej pomohol. Súd napokon uznal, že 85-ročná Patricia Davisonová bola až do svojho konca pri zmysloch a smrť nežiadala pod žiadnym nátlakom.
Davisona pôvodne po zatknutí obvinili z pokusu o vraždu. Obžalobu neskôr výmenou za jeho priznanie preklasifikovali na navádzanie a napomáhanie pri samovražde. Súd už od začiatku prihliadal na jeho dobrú povesť a Davisona dokonca bez kaucie prepustil, aby sa počas čakania na proces mohol vrátiť k svojej práci. Zaručil sa za neho aj známy juhoafrický arcibiskup a držiteľ Nobelovej ceny za mier Desmond Tutu.
Vedec, súčasťou ktorého práce je identifikácia pozostatkov aktivistov, bojujúcich v Južnej Afrike proti apartheidu, však trvá na tom, že nespravil nič zlé.
„Nie som zločinec,“ bránil sa Davison. „Nemyslím si, že som spáchal zločin a nezaslúžim si päť mesiacov domáceho väzenia. Súdili ma, pretože som napísal knihu a povedal pravdu. Bolo to o odsúdení za každú cenu. Zákon by mal byť o ľudskosti. Týmto procesom sme súdili zákon a uznali sme ho vinným z neľudskosti a nespravodlivosti,“ povedal Davison pre novozélandský denník The Press.
Kým súd trvá na tom, že bez ohľadu na okolnosti išlo o zločin, organizácie bojujúce za uzákonenie asistovanej samovraždy trvajú na úplnom odpustení trestu.