Vláda sa mala pôvodne zaoberať plánom reforiem až v pondelok. Predseda vlády však zdôraznil naliehavosť situácie tým, že prekvapujúco zvolal ministrov na nedeľu dopoludnia. Predchádzali tomu rokovania s lídrami politických strán a odborov.
Cieľom Montiho vlády je dostať rozpočet do roku 2013 do vyrovnanej bilancie a nepodkopať pritom hospodársky rast, bez ktorého je znižovanie dlhu nemožné. Druhým pilierom plánu tak musia byť opatrenia na podporu rastu, ktorá by mala uvoľniť zdroje k oživeniu chronicky stagnujúcej talianskej ekonomiky.
Vládny plán počíta s balíkom opatrení za 20 miliárd eur pre obdobie 2012 až 2014 a s ďalšími investíciami na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti za desať miliárd eur.
Podľa vládneho vyhlásenia chce vláda zvýšiť dane nehnuteľností alebo nanovo zdaniť luxusný tovar ako lode, lietadlá alebo automobily s veľkým obsahom valcov. „Ak to bude nutné,“ mohla by vláda od septembra 2012 zvýšiť DPH o dve percentá na 23 percent. Okrem toho chce Rím zakročiť proti daňovým únikom.
Ministerka práce sa pri predstavení dôchodkovej reformy rozplakala
Čo sa týka dôchodkovej reformy, vláda počíta s výplatou dôchodkov nie podľa výšky posledných platov, ale na základe celkovej pracovnej aktivity. Zvýšiť chce aj vek odchodu do dôchodku na 62 rokov pre ženy a 66 pre mužov. V 66 rokoch by potom od roku 2018 mali do dôchodku odchádzať aj ženy.
Ministerka práce Elsa Fornerová sa pri predstavovaní dôchodkovej reformy na tlačovej konferencii po mimoriadnom zasadnutí vlády pri slovách o nutnej obete talianskych dôchodcov neubránila slzám.
Monti vyhlásil, že opatrenia sú nutné „pre záchranu Talianska“ a oznámil, že sa vzdá svojho platu ministra hospodárstva a premiéra.
Tretia najväčšia ekonomika eurozóny sa tento rok v lete dostala do centra európskej dlhovej krízy a v posledných týždňoch sa výnosy desaťročných štátnych dlhopisov usadili nad kritickú hranicu siedmich percent. Nad touto úrovňou už požiadali o finančnú pomoc Grécko, Írsko a Portugalsko a ani Taliansko tak vysoké úverové náklady dlhodobejšie neunesie.
EÚ však na záchranu Talianska nemá dostatok zdrojov, takže zastaviť šírenie krízy v tejto krajine je kľúčové pre prežitie eurozóny v súčasnej podobe. Platobná neschopnosť Talianska by mala podľa ekonómov ničivé dôsledky na Európu a bola by ťažkou ranou pre celú globálnu ekonomiku. Scénu pre prijatie razantného reformného balíka pripravila novembrová rezignácia premiéra Silvia Berlusconiho a dosadenie Montiho do čela prechodnej vlády „národnej jednoty“.
Taliansko je zraniteľné najmä pre svoj štátny dlh, ktorý dosahuje 120 percent výkonu ekonomiky a je v Európe najvyšší po Grécku. Absolútnou výškou dlhu 1,9 bilióna eur je v Európe najväčší. Ak chce Taliansko začať znižovať dlh, bez obnovenia ekonomického rastu nebude mať podľa ekonómov šancu.