Je možné, že Británia smeruje k tomu, že nebude členom Európskej únie?
Dosť sa obávam, že áno.
Prečo?
Netvrdím, že automaticky pôjde o koniec britského členstva v EÚ. Vidím však dva scenáre, ktoré by k tomu Londýn mohli posunúť. Môže sa rozpadnúť britská vláda, ak sa z koalície s konzervatívcami rozhodnú vystúpiť Liberálni demokrati. Zatiaľ sa však o niečom takom, samozrejme, nerozhodlo. Môže dôjsť aj k tomu, že euroskeptické krídlo konzervatívcov bude tvrdiť, že prišiel jeho čas. Súčasný stav bude vnímať ako príležitosť konečne presadiť referendum o britskom členstve v EÚ.
Aký je druhý scenár?
Británia jednoducho unaví európskych partnerov. Vyzerá to tak, že mnohí sú skutočne nahnevaní, že Británia použila veto, keď sa rokovalo o zmene zmlúv. Ani krajiny, ktoré bývajú spojencami Londýna, sa nepripojili. Opakujem, že nehovorím, že Británia v najbližších dňoch alebo mesiacoch vystúpi z EÚ. Neprekvapilo by ma však, že keď sa o niekoľko rokov obzrieme späť, terajší summit budeme vnímať ako začiatok konca Londýna v únii.
Bolo možné nájsť kompromis, ktorý by Britániu uspokojil?
Pravdepodobne áno. Británia by však musela urobiť viac ústupkov, než bola vláda ochotná urobiť. Fakt je, že to, čo sa stalo v Bruseli, je do veľkej miery výsledkom toho, ako funguje britská domáca politika. Premiér David Cameron sa veľmi snaží, aby vyzeral, že je na úniu tvrdý. Veľká časť jeho poslancov je mimoriadne euroskeptická. Dá sa povedať, že Británia ostala v Bruseli osamotená, lebo išlo o otázku spoločnej meny, ktorá sa nás netýka. To však nevysvetľuje, prečo sa nepripojiť k niečomu, čo pravdepodobne iní podpíšu. Zdá sa však, že politika sa stala príliš závislá od názorov City, čo je londýnske finančné centrum. Hoci pochybujem, že by nové pravidlá boli pre neho až také zničujúce, táto debata dostala v Británii mimoriadny priestor. Okrem týchto faktorov je tu aj skutočnosť, že sa Cameron nemá veľmi rád s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Potom sa ťažšie hľadajú kompromisy.
Je to dôležité?
Rozmýšľam nad tým, ako to celé bolo. Prečo Cameron nepristúpil na nejakú výnimku, ale dohodu vetoval? Zabudol na takú možnosť alebo to prekombinoval? Počul som vysvetlenia, že Británia nechcela dohody, ktoré by sa netýkali všetkých. Lenže také už predsa máme v prípade eura či Schengenu.
Dá sa Cameron označiť za euroskeptika?
Je väčší skeptik smerom v Európe, ako sa snaží vyzerať navonok. Nepatrí v tejto otázke k najtvrdšiemu krídlu konzervatívcov, ale závisí od neho. V koaličnej vláde si nemôže dovoliť, aby mu časť strany vyhlásila povstanie. A nemôže pripustiť, aby od konzervatívcov odišli euroskeptickí voliči.
Časť politikov v Británii tvrdí, že EÚ potrebuje Londýn viac, ako je to naopak.
To je základná tragédia našej debaty. Politici tvrdia, že ak Británia odíde z EÚ, nebude to mať na krajinu žiadne nepríjemné dosahy. Tie by však prišli. Či by sa to už týkalo našej ekonomiky, alebo postavenia vo svete. Vyzerá to však tak, že tým sa politici vo vrcholných funkciách veľmi nezaoberajú.
Prečo je to tak?
Britské elity to ani nechápu. Do istej miery preto, že sú arogantné a stále veria, že Británia je oveľa dôležitejšia ako v skutočnosti. Druhý dôvod je ten, akým spôsobom je EÚ súčasťou našich diskusií. A je v tom aj paradox. Veď únia je buď monštrum, ktoré sa nám snaží vziať suverenitu. Alebo prestavuje len akýsi zlý vtip, niečo, čo nie je vôbec dôležité. Brusel sa stará iba o svoje pravidlá. Napríklad ako majú vyzerať dokonalé banány.