„Jeho hľadanie bolo mimoriadne zložité,“ povedal britskému Sunday Telegraphu vyšetrovateľ Pietro Morelli, ktorý pátranie po vplyvnom mafiánskom šéfovi v okolí Neapola riadil. „Vôbec sme netušili, ako znie jeho hlas. Nikdy totiž nekomunikoval cez telefón. Ani sme nevedeli, ako vlastne vyzerá,“ povedal Morelli s tým, že vyšetrovatelia mali k dispozícii len roky starú policajnú fotografiu.
Zagaria, ktorý bol v neprítomnosti odsúdený na doživotie za organizovaný zločin, vraždy, únosy i vydieranie, má údajne osobne na rukách krv najmenej troch ľudí. Šéf klanu Casalesi, jedného z najmocnejších v neapolskej Camorre, pred šestnástimi rokmi zmizol. Slučka okolo organizovaného zločinu sa vtedy začala uťahovať, Zagaria však vykĺzol.
„Napokon sme sa sústredili na sledovanie domu, o ktorom sme si mysleli, že by sa v ňom mohol skrývať,“ opisuje napínavé pátranie Morelli. „Prekontrolovali sme aj odpadkové koše. Našli sme v nich pár drahých ponožiek Gallo. Sám také nosím, no vedeli sme, že majiteľ domu sa neoblieka tak dobre. V dome teda musel bývať ešte niekto iný, niekto, kto má veľa peňazí,“ vydedukoval vyšetrovateľ.
Značkové ponožky, ktorých cena sa pohybuje od dvadsať eur za pár vyššie, sa ukázali byť tou správnou stopou. V dome v mestečku Casapesenna, pod päťmetrovou vrstvou betónu, ktorá znemožňovala vyhľadávanie pomocou termovízie či zachytenie hluku, sa skrýval luxusný podzemný apartmán. Indíciou, ktorá upriamila pozornosť vyšetrovateľov, bol vysoký odber elektrického prúdu, ktorý slúžil na ventiláciu a klimatizáciu úkrytu.
Z podzemia Zagaria riadil činnosť klanu, ktorú vo svojom bestselleri Gomorra opísal novinár Roberto Saviano. Casalesiovský klan rozšíril svoju pôsobnosť aj mimo tradičných odvetví, spájajúcich sa s organizovaným zločinom. Prenikol napríklad do stavebníctva, pričom konkurentov sa zbavoval mafiánskymi metódami. Vďaka ovládnutiu týchto odvetví však mnohým na chudobnom juhu Talianska dával prácu, takže miestni obyvatelia ho kryli a neprezradili štátnej moci.