„Stabilizácia požiera svoje deti,“ komentoval Surkov svoj odchod z Kremľa. „Som príliš nenávidený pre tento nádherný nový svet,“ poznamenal ironicky pre agentúru Interfax.
Premiér a prezidentský kandidát Putin dva mesiace pred voľbami hlavy štátu pod tlakom ulice pristúpil na čiastočné uvoľnenie závitov politického systému, ktoré mu Surkov pomáhal uťahovať. „Je považovaný za jedného z architektov systému,“ povedal o odchádzajúcom zástupcovi šéfa kremeľskej administratívy donedávny Putinov minister financií Alexej Kudrin. „Teraz sa ten systém prehodnocuje. A to si vyžaduje nových organizátorov s odlišnými názormi na politický systém,“ povedal pre rádio Kommersant FM oduševnený propagátor liberalizácie režimu.
Surkov sa pritom v poslednom čase sám usiloval vystupovať ako iniciátor zmien. V nedávnom rozhovore pre denník Izvestia označil účastníkov masových demonštrácií proti podvodom v parlamentných voľbách za „najlepšiu časť spoločnosti“. Privítal aj ohlásené reformy, ktoré majú zjednodušiť pôsobenie opozičných strán a obnoviť priamu voľbu gubernátorov. „Tektonické štruktúry spoločnosti sa dali do pohybu… Už sme vstúpili do budúcnosti. A budúcnosť je nepokojná. Netreba sa však báť. Turbulencie, hoci aj silné, nie sú katastrofou, iba iným druhom stability,“ propagoval tento niekdajší reklamný agent projekt voľnejšej politickej súťaže s rovnakým zápalom ako predtým predával iný tovar – Putinovu železnú päsť.
Za svoj oportunizmus a manipulátorské schopnosti sa nehanbil. Verný povesti moderného Machiavelliho ich vydával za umenie prispôsobiť sa aktuálnej situácii. „Pomáhal som prezidentovi Jeľcinovi uskutočniť pokojné odovzdanie moci. Pomáhal som prezidentovi Putinovi stabilizovať politický systém. A pomáhal som prezidentovi Medvedevovi liberalizovať ho,“ vymenoval pre Interfax svoje zásluhy, keď sa v utorok dozvedel, že ho presunuli na vicepremiérsky post, kde bude namiesto riadenia vnútropolitických procesov dozerať na zavádzanie inovačných technológií.
Ako majster politických technológií mal dlho Putinovu absolútnu dôveru. Bol tvorcom ideológie, ktorou Kremeľ zdôvodňoval koncentráciu moci, zužovanie priestoru pre politickú konkurenciu, sprísňovanie štátnej kontroly nad ekonomikou, regiónmi i médiami. Surkov to nazval termínom suverénna demokracia, s dôrazom na slove suverénna. Oponentov Putina nazýval bábkami cudzích mocností a Západ obviňoval zo snahy ovládnuť nerastné bohatstvo Ruska. „Hovoria nám o demokracii, a rozmýšľajú o našej rope a plyne,“ brnkal na vlasteneckú strunu.
Aká bude politická línia Putina po tom, čo úlohy Surkova prevzal iný premiérov dôverník, bohatý bývalý právnik Viačeslav Volodin, to sa zatiaľ málokto odváži predpovedať. Tretí najbohatší Rus Michail Prochorov, ktorý sa chystá byť liberálnym protikandidátom Putina v marcových prezidentských voľbách, však nijakú zásadnú zmenu nečaká. „Nejde o nič viac ako o presúvanie ľudí z jednej kancelárie do druhej,“ povedal pre Interfax magnát, ktorý sa ešte pred pár mesiacmi zaprisahal, že „bábkara, ktorý poťahuje motúzmi, dezinformuje vládnuci tandem, manipuluje s médiami a riadi politické procesy v krajine“, sa pokúsi vyduriť z Kremľa