Revolučné premeny v arabskom svete vytrvali až do zimy, ale politická teplota neklesá. Domino známe ako tzv. arabská jar zasiahlo postupne s rôznou intenzitou viac ako 15 krajín a vyžiadalo si viac ako 40-tisíc obetí.
Foto: sanantonio
Mnohé ulice v arabských mestách sa zmenili na bojové pole, na ktorom nechýbali ani ženy.
Spúšťačom otvoreného protestu, ktorý zasiahol arabské krajiny, bola samovražda Tunisana Muhammada Buazízího ešte 17. decembra 2010. Teda pred viac ako rokom. Vysokoškolsky vzdelaný, ale beznádejne nezamestnaný muž z malej dedinky tak protestoval proti osudu, do ktorého ho spoločne s tisícami rovesníkov vohnal dlhoročný systém vládnutia prezidenta Zína Bin Alího. Následná vlna nespokojnosti zmietla nielen jeho, ale aj Husního Mubaraka v Egypte. Začalo sa to státisícovým zhromaždením 25. januára na káhirskom námestí Tahrír. Mubarak po tridsaťročnom vládnutí odstúpil až 11. februára.
Čoskoro iskra nespokojnosti preskočila aj do ďalších krajín Blízkeho a Stredného východu. Výsledkom bol nedobrovoľný odchod lídrov z politickej scény v Líbyi aj v Jemene. Zatiaľ čo plukovníka Muammara Kaddáfího, ktorý vládol krajine od septembra 1969 a jeho pád sa začal 15. februára, zavraždili radikálni povstalci, jemenský prezident Alí Abdalláh Sálih sa po dlhom otáľaní napokon vzdal moci skôr, ako ho mohol stihnúť podobný osud. Zatiaľ čo v Bahrajne, Alžírsku, Jordánsku, Ománe či Maroku sa podarilo eliminovať februárové a marcové protivládne demonštrácie, v Sýrii sa dodnes trasie stolička pod prezidentom Bašárom Asadom.
grafika, arabská jar Mnohí si dnes kladú otázku: zmenila sa arabská jar na islamskú zimu? "Spomínané zmeny (príchod k moci islamistov) sa mali stať už dávno," tvrdí Omar Ašur z anglickej Exeterskej univerzity. Podľa neho arabská jar sa stala silným katalyzátorom spomínaného procesu. V tejto súvislosti viacerí odborníci pripomínajú, že politický islam neskrýva nijaké nebezpečenstvo. Dôležitá pritom je vraj totiž skutočnosť, ktorá z dvoch možností zvíťazí: nenásilné budovanie spoločnosti založenej na princípoch islamu, alebo militantný extrémizmus, ktorého výrazným predstaviteľom je hnutie Al-Kajdá. A preto v Egypte, ale aj v ďalších krajinách na severe Afriky a na Blízkom a Strednom východe, všade tam, kde sa k moci dostali alebo sa predierajú islamské strany a hnutia, bijú mnohí na poplach.
Mnohí si dnes kladú otázku: zmenila sa arabská jar na islamskú zimu? „Spomínané zmeny (príchod k moci islamistov) sa mali stať už dávno,“ tvrdí Omar Ašur z anglickej Exeterskej univerzity. Podľa neho arabská jar sa stala silným katalyzátorom spomínaného procesu. V tejto súvislosti viacerí odborníci pripomínajú, že politický islam neskrýva nijaké nebezpečenstvo. Dôležitá pritom je vraj totiž skutočnosť, ktorá z dvoch možností zvíťazí: nenásilné budovanie spoločnosti založenej na princípoch islamu, alebo militantný extrémizmus, ktorého výrazným predstaviteľom je hnutie Al-Kajdá. A preto v Egypte, ale aj v ďalších krajinách na severe Afriky a na Blízkom a Strednom východe, všade tam, kde sa k moci dostali alebo sa predierajú islamské strany a hnutia, bijú mnohí na poplach.
arabská jar Podľa nich je totiž "umiernený islam" umierneným iba dovtedy, kým v mieste pôsobenia nezíska väčšinu. Smeruje k tomu napríklad vývoj v Egypte, kde po prvom kole volieb - a pravdepodobne to nebude inak ani po poslednom kole v polovici januára - víťazia práve islamisti. Favoritom číslo jeden je Moslimské bratstvo. Jeho hovorca Mahmúd Ghoslan už naznačil, akým smerom sa bude krajina uberať. "V Turecku môžu ženy chodiť na univerzitu bez nosenia šatiek na hlave. Majú tam cudzoložstvo a homosexualitu. V Egypte to nechceme, lebo sme islamskou krajinou a základom všetkého musí byť dodržiavanie šariátu," povedal novinárom. Otvorene hovorí o tom, že v Egypte chcú vytvoriť vlastný model.
Podľa nich je totiž „umiernený islam“ umierneným iba dovtedy, kým v mieste pôsobenia nezíska väčšinu. Smeruje k tomu napríklad vývoj v Egypte, kde po prvom kole volieb – a pravdepodobne to nebude inak ani po poslednom kole v polovici januára – víťazia práve islamisti. Favoritom číslo jeden je Moslimské bratstvo. Jeho hovorca Mahmúd Ghoslan už naznačil, akým smerom sa bude krajina uberať. „V Turecku môžu ženy chodiť na univerzitu bez nosenia šatiek na hlave. Majú tam cudzoložstvo a homosexualitu. V Egypte to nechceme, lebo sme islamskou krajinou a základom všetkého musí byť dodržiavanie šariátu,“ povedal novinárom. Otvorene hovorí o tom, že v Egypte chcú vytvoriť vlastný model.
Článok je súčasťou Ročenky Pravdy, ktorá mapuje výnimočné dni na Slovensku, vo svete, v ekonomike, kultúre a športe v roku 2011.
