Iráncov desí osud Iračanov. Sankcie Saddáma nepoložili, ľudí však áno

Mnohí ľudia na Západe by radi videli Irán potrestaný za jeho jadrové ambície. Obyvatelia iránskeho hlavného mesta Teherán by boli naopak radi, keby títo ľudia mohli nazrieť do ich životov, napísal spravodajský server CNN.

25.01.2012 16:46
Irán, Teherán, sankcie Foto:
Obyvatelia Iránu majú z novej vlny sankcií strach. Ich životná úroveň ide rapídne dole.
debata (23)

Európska únia v pondelok oznámila okrem iného zákaz dovozu iránskej ropy a zablokovanie obchodu so zlatom, diamantmi a cennými kovmi. Pripojila tak ďalší diel k sankciám, ktoré už na Irán uvalili Spojené štáty a OSN. Tieto opatrenia si vyberajú značnú daň na životne dôležitých iránskych ropných ziskoch.

Životy obyčajných Iráncov v uplynulých týždňoch sankcie Západu značne zasiahli. Nekoľkí z nich hovorili so spravodajcom CNN o tom, aké majú problémy s obrovskou infláciou a klesajúcou menou, ale nikto z nich nechcel uviesť celé meno z obavy z „dlhej ruky“ islamskej republiky, ktorá zasahuje aj do súkromných životov.

Ropná firma si zbalila veci, prepustila ľudí a odišla

Štyridsaťsedemročný Farhád si svojho času žil pohodlne, ale veci sa začali zhoršovať, keď sa začali sankcie a zahraničná ropná firma, ktorá ho zamestnávala, sa zbalila a odišla z krajiny. Teraz pracuje ako taxikár, ale ušetriť sa mu darí len málo. Po poslednom kole amerických sankcií, ktoré USA uvalili minulý mesiac na iránsku centrálnu banku, zažil ohromujúcu infláciu. Cena mäsa a mlieka vystrelila až o 50 percent.

Spolu s manželkou prestali pozývať domov hostí a chodiť do reštaurácii. Už si nepamätajú, kedy si naposledy kúpili nové šaty a tie staré už neposielajú do čistiarne. „Je mi ich ľúto,“ povedal na adresu majiteľov čistiareň. „Musia trpieť kvôli ľuďom, ako som ja, ktorí si už nemôžu dovoliť ich služby.“

Jeho 21-ročný syn pracuje na dva čiastočné úväzky, popritom študuje na vysokej škole informačné technológie. Farhád má výčitky, že si nemôžu dovoliť kúpiť mu počítačové vybavenie, aké by potreboval. „Čakám a modlím sa za niečo, čo by našu ekonomiku rozsvietilo a uviedlo do chodu, ale nechty si pritom nehryziem. Život musí ísť ďalej. Môžeme len počkať a uvidíme, čo pre nás budúcnosť chystá.“

Spojené štáty a ďalšie veľmoci argumentujú tým, že sankcie zamerané na iránsku centrálnu banku, ropný vývoz a zahraničný obchod majú prinútiť Irán k spolupráci pri jadrových rozhovoroch. Sú presvedčené, že islamská republika vyvíja jadrové zbrane, aj keď Teherán trvá na tom, že jeho program je určený len na civilné účely.

Iračania sa roky borili s nedostatkom základného tovaru

Podľa mnohých analytikov je otázne, či sankcie zrazia Irán na kolená. Otázkou je aj to, či obyvateľov Teheránu stihne rovnaký osud ako ich susedov v irackom Bagdade, ktorí po celé roky – pod ťarchou medzinárodných sankcií uvalených na režim Saddáma Husajna – čelili hrozivému nedostatku základného tovaru.

Ale podľa iránsko-americkej akademičky Haleh Esfandiariovej sú posledné sankcie vyčerpávajúce nielen pre nemajetných obyvateľov Iránu, ale aj pre strednú triedu. „Ľudia menej nakupujú, pretože ceny išli hore,“ povedala. „To má dopad na obchodníkov. Je to krutý cyklus.“

Sankcie majú dopad aj na iránsku menu ríjál, ktorá v uplynulých mesiacoch značne devalvovala voči doláru. Tento prepad je podľa komentátora CNN Fareeda Zakariu kľúčovým indikátorom iránskej nestability. „Keď sa Barack Obama stal americkým prezidentom, mohli ste kúpiť za jeden dolár 9 700 ríjálov,“ napísal Zakaria. "Odvtedy dolár posilnil voči ríjálu o 60 percent, čo znamená, že za dolár kúpite 15 600 ríjálov. Silnejší dolár pochopiteľne znamená, že väčšina Iráncov si dovážaný tovar nemôže dovoliť.

Farhád sa pred niekoľkými mesiacmi rozhodoval, či kúpi chladničku. Bola vyrobená v Iráne a cenovo bola dostupná. Keď sa ale do obchodu po čase vrátil s potrebnou čiastkou, zistil, že cena stúpla o 20 percent. To preto, ako ho informoval predavač, že súčiastky pre tieto chladničky sa vyrábajú v Južnej Kórei.

Jedálniček sa mení na vegetariánsky, mäso zdraželo

Päťdesiatdeväťročný Jakúb je na odpočinku. Nie dobrovoľne, pretože úrad, kde pracoval, musel pred troma rokmi skončiť a prepustiť zamestnancov. Teraz prežíva na pomocných prácach, ktorými sa mu darí zarobiť si v prepočte asi dvesto dolárov mesačne a k nim dostáva v prepočte 135 dolárov od vlády. Najmladšia z troch dcér ešte nie je vydatá a žije ďalej s rodičmi.

Rodina prestala jesť ovocie, pretože je príliš drahé. Červené mäso zdraželo zo šiestich dolárov za kilo na deväť dolárov, a tak sa jedlá v jeho dome zmenili na vegetariánske úpravy ryže a fazule. Motocykel jeho zaťa niekto ukradol priamo pred domom. Krádeže tohto druhu pritom predtým nikoho ani nenapadli.

Stúpla ale nielen cena jedla a ďalšieho tovaru. Stúpajú aj ceny služieb, ako je elektrina či pitná voda. Jakúbov mesačný účet za služby sa takmer zdvojnásobil a vyjsť s príjmom je podľa neho čím ďalej tým ťažšie. Manželka mu hovorí, nech si prestane robiť starosti, pretože ešte dostane infarkt.

„Obávam sa, že ak nebudeme zvládať denné výdavky, budeme sa musieť presťahovať do lacnejšieho bytu, alebo v najhoršom prípade na sever k rodičom mojej ženy,“ dodal. „Ale aspoň by som si tam nemusel robiť starosti s nájmom.“

23 debata chyba