Demisiu zdôvodnil stratou dôvery občanov a nemožnosťou naplno vykonávať svoju funkciu. Wulff čelí podozreniu zo zneužitia funkcie v čase, keď bol premiérom spolkovej krajiny Dolné Sasko, a ďalším aféram z obdobia pred rokom 2010, keď nastúpil do čela krajiny.
„Nemecko potrebuje prezidenta, ktorý sa môže bez obmedzenia venovať národným i medzinárodným výzvam. Prezidenta, ktorý sa teší dôvere veľkej väčšiny obyvateľov. Vývoj posledných dní a týždňov ukázal, že dôvera vo mňa a tým aj moje schopnosti konať sú značne obmedzené,“ vysvetlil Wulff v priamom televíznom prenose dôvody svojej demisie.
Merkelová sa chce na nástupcovi dohodnuť s opozíciou
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila ľútosť nad rezignáciou Wulffa. Jej stredopravá koalícia sa podľa nej bude snažiť nájsť kandidáta na prezidentský úrad, ktorý bude prijateľný aj pre ľavicovú opozíciu. Prvé rokovania koaličných špičiek by sa podľa zákulisných informácií mali uskutočniť už v sobotu.
Merkelová uviedla, že správu o prezidentovej demisii prijala „s veľkým rešpektom a hlbokým poľutovaním“. „Christian Wulff sa vo funkcii zasadil o moderné a otvorené Nemecko. Dal nám dôležité impulzy a zdôrazňoval, že sila tejto krajiny tkvie v jej rozmanitosti,“ vyzdvihla Wulffov prínos kancelárka, ktorá pre prezidentovu demisiu narýchlo zrušila cestu do Talianska.
S koaličnými partnermi sa teraz chce Merkelová poradiť o možnom Wulffovom nástupcovi a jeho meno potom predložiť opozičnej sociálnej demokracii (SPD) a Zeleným. „Chceme viesť rozhovory s cieľom nájsť v tejto situácii spoločného kandidáta pre voľbu budúceho spolkového prezidenta,“ vyhlásila Merkelová.
Wulffova aféra mala vo štvrtok ďalšie pokračovanie, keď prokurátor v severnom meste Hanover formálne požiadal o zbavenie jeho imunity. Ide o základnú podmienku na to, aby sa vôbec úrady mohli podozreniami okolo Wulffa zaoberať.
O ďalšom postupe rozhodnú poslanci Bundestagu, ktorí jediní môžu prezidenta vydať na stíhanie. Prokurátor v Hanoveri, kde Wulff kedysi pôsobil ako premiér Dolného Saska, žiadosť zdôvodnil novými dôkazmi, ktoré sa objavili v médiách.
Nemecká hlava štátu sa tak vôbec prvýkrát v dejinách ocitla v hľadáčiku vyšetrovacích orgánov, čo len zosilnilo tlak na Wulffovu rezignáciu. Okrem opozície ju začali požadovať aj niektorí predstavitelia vládneho tábora, ktorý doteraz za bývalým podpredsedom kresťanských demokratov (CDU) stál. Jeho pád tak bude ranou aj pre Merkelovú, ktorá ho do najvyššej funkcie presadila.
Wulff je druhým nemeckým prezidentom v rade, ktorý predčasne zložil funkciu. V máji 2010 abdikoval jeho predchodca Horst Köhler kvôli kontroverznému vyjadreniu, že Nemecko by malo využiť svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane i k presadzovaniu svojich hospodárskych záujmov.
Wulffove problémy sa začali v decembri, keď denník Bild priniesol informáciu, že prezident dostal v čase, keď bol predsedom vlády Dolného Saska, od manželky bohatého podnikateľa výhodnú pôžičku na dom. Situáciu zhoršil jeho odkaz na záznamníku redaktora Bildu, v ktorom mu hrozil „vojnou“, ak informácie zverejní. Päťdesiatdvaročný politik výzvy na odstúpenie po prevalení škandálov odmietol.
Prezident zastáva skôr ceremoniálnu funkciu
Wulffova rezignácia opäť vyvolala v Nemecku otázku dôležitosti úlohy prezidenta v rámci politického systému krajiny. Jeho postaveniu sa v piatok venovala rozhlasová stanica Deutsche Welle.
Prezidentova politická úloha je formálna a prezident má skôr ceremoniálne povinnosti, čo má historický dôvod. Počas Weimarskej republiky (v čase vlády nacistov) mal totiž nemecký prezident priveľké právomoci. Okrem iného mohol rušiť zákony a vládnuť pomocou zákonov platiacich v čase výnimočného stavu, čo pomohlo Hitlerovi k moci.
V porovnaní s hlavami ostatných krajín má nemecký prezident málo príležitostí ovplyvniť každodennú politiku. Prezident reprezentuje Nemecko v záležitostiach medzinárodného práva, na oficiálnych zhromaždeniach a summitoch. Podpisuje zákony, no je otázkou na debatu, do akej miery ich môže ovplyvňovať či dokonca zablokovať. Prezident navrhuje dolnej komore parlamentu (Spolkovému snemu) kancelára, vymenúva a odvoláva ho na základe návrhov dolnej komory parlamentu. Na odporúčanie kancelára menuje aj odvoláva ministrov.
Prezident nie je volený priamo tak, ako to je vo Francúzsku, Spojených štátoch, Rakúsku či SR. Volí ho Spolkové zhromaždenie zložené z členov Spolkového snemu a rovnakého počtu delegátov vyslaných parlamentmi nemeckých spolkových republík. Prezidentov mandát trvá päť rokov a môže byť opätovne zvolený len raz. Prezidentom sa môže stať ktorýkoľvek občan Nemecka starší ako 40 rokov. Oficiálnym sídlom nemeckého prezidenta je Zámok Bellevue v Berlíne.