Zaspávate niekedy so strachom, že eurozóna sa rozpadne, alebo ju Grécko opustí?
V Bruseli som zažil niekoľko bezsenných nocí, ale verím, že sa prijali opatrenia, ktoré udržia jednotnú európsku menu ako silnú a stabilnú. Ťažké noci sa spájajú s viacerými témami.
Napríklad?
Keď rokovanie ministrov financií rozhodovalo o tom, aké záruky sa poskytnú bankám, aby sa ochránili vklady občanov. Debata bola napätá. Keby sa nedosiahla dohoda, dokonca najbližší spolupracovníci ministrov by utekali do bánk vybrať si peniaze. Našťastie sa našlo zodpovedné riešenie.
Prejdime ku gréckej dlhopisovej kríze.
Po vypuknutí nám ukázala, že nám chýbajú právne, finančné a operatívne nástroje, ako sa s ňou vyrovnať. Lisabonská zmluva, ktorá mala pripraviť EÚ na rozšírenie, nešla dostatočne ďaleko z hľadiska možností riešenia problémov súvisiacich s hlbokým ekonomickým prepojením európskych krajín.
Prečo?
V tom čase sme si nevedeli predstaviť, že by mohla nastať taká situácia a zároveň som presvedčený, že keby niekto prišiel čo len s náznakom dnes už fungujúceho a dobudovávaného systému, tak by sa stretol s odmietnutím. Členské štáty EÚ totiž neboli pripravené na takú úzku spoluprácu najmä vo fiškálnej a hospodárskej oblasti. Museli sme prejsť peklom krízy, aby sme si uvedomili, že treba mať spoločné nástroje na jej riešenie. Čiže sa môžem vrátiť ešte k prvej otázke a povedať, že teraz spávam oveľa pokojnejšie.
Ako presvedčíte človeka o opaku, ktorý sa nazdáva, že peniaze pre Grécko sú len predlžovaním klinickej smrti tohto štátu, a teda budú vyhodené do vzduchu?
Snažil by som sa mu vysvetliť, že eurá, ktoré sú také drahé pre slovenského občana, majú rovnakú, prípadne ešte vyššiu hodnotu pre ľudí z ďalších krajín, ktoré prispievajú do finančného balíka pre Grécko. Je to pomoc, ktorá sa nám všetkým vráti. Či už ide o splatenie pôžičky, alebo o stabilizáciu eurozóny, vďaka čomu sa nám podarí oživiť ekonomiku. V neposlednom rade ide o peniaze, ktoré zabránili vzniku veľkej hospodárskej pohromy, čo by sa dotklo každého v EÚ.
Z Nemecka prenikla úvaha o zriadení funkcie európskeho komisára, ktorý by dohliadal na grécke financie. Je to reálne?
Keď táto myšlienka zaznela, v Európskej komisii sme o nej diskutovali, pričom sme mali veľmi rezervovaný postoj. Ak by si bolestivé reformy v Grécku nezískali širokú podporu, nebude mať význam žiadny špeciálny eurokomisár. Musia si uvedomiť, že zmeny nerobia pre EÚ, ale pre seba. Pre vlastnú budúcnosť, aby znovu naštartovali ekonomiku. Čomu sa nebránime, je to, aby priamo v Grécku pomáhali zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky alebo aj Medzinárodného menového fondu pri zavádzaní štrukturálnych reforiem.
Môžete to spresniť?
Napríklad ide o pomocnú ruku Grécku pri lepšom využívaní eurofondov, čo môže priniesť viac pracovných príležitostí. Rozpracované projekty by mali viesť k vzniku približne 90-tisíc pracovných miest. Nutnosť reforiem musia Grékom vysvetliť ich politici, EÚ musí byť maximálne nápomocná finančne a expertízami.
Sú Gréci ochotní utiahnuť si opasky? Žili si nad pomery, veď stačí iba porovnať ich nárast platov so mzdami v Nemecku, ktoré je bohatým štátom.
V období 2000 a 2009 bol nárast nominálnej hrubej mzdy na zamestnanca v Grécku 60,8 percenta a v Nemecku 9,8 percenta. Tento argument som použil v Európskom parlamente, keď bola Európska komisia kritizovaná, že prišla s návrhom znížiť grécku minimálnu mzdu o 20 percent. Toto opatrenie sa prijíma preto, lebo platový skok nekorešpondoval s rastom produktivity práce, pričom tempom prekonal všetky porovnateľné ekonomiky v EÚ. V gréckom prípade ide o minimálnu mzdu, ktorá je o 110 eur vyššia ako v Španielsku a o 266 eur vyššia ako v Portugalsku. Má to rôzne neblahé následky.
V akom zmysle?
Vysoké mzdy zapríčiňujú vysoké ceny služieb. V tom prípade Grécko stráca veľkú výhodu, z ktorej môže ťažiť z hľadiska cestovného ruchu. Ťažko potom môže cenovo konkurovať v oblastiach ako napr. turistický ruch zemepisne blízkym krajinám, ako sú Bulharsko či Turecko. Čiže ďalší dôvod na zníženie minimálnej mzdy.
Vráťme sa k miere ochoty Grékov zmieriť sa s bolestivými reformami.
Rozhodujúce bude to, ako sa k reformám postaví ich politická reprezentácia. Apelovali sme na gréckych predstaviteľov, aby obyvateľom hovorili, že ide o opatrenia, na ktorých sa zhodujú všetky politické sily v krajine. Spomeňme si na Lotyšsko, ktoré sa nachádzalo ešte v horšej východiskovej pozícii, kde nastala široká politická dohoda v prípade kľúčových reforiem. V Grécku bola spočiatku zložitá situácia, ktorá viedla k nepokojom. Po príchode Lucasa Papademosa do funkcie premiéra sa to pomerne upokojilo. Je to človek, ktorý má výborné renomé, pôsobil ako viceguvernér Európskej centrálnej banky. Dokázal svojim občanom vysvetliť hrozby katastrofického scenára, keby Grécko nesúhlasilo s podmienkami finančnej pomoci.
Hovorili ste o nových pracovných miestach, naštartovaní ekonomiky. Je to vôbec možné v Grécku, ktoré je postavené na príjmoch z turizmu a pestovaní poľnohospodárskych plodín?
Európska komisia je presvedčená, že projekty sa osvedčia. Či v zlepšení infraštruktúry, alebo v lodiarskom a v rybárskom odvetví. Samozrejme, že úspech si vyžaduje veľkú súčinnosť gréckej vlády a obyvateľstva. Európska komisia v tomto zmysle robí maximum, aby Grécku pomohla prekonať najhoršiu ekonomickú krízu v jeho dejinách.
V komisii máte na starosti vzťahy medzi inštitúciami a administratívu. Nie je luxus, že má 27 členov preto, aby sa ich počet zhodoval s počtom členských štátov EÚ?
Garantujem vám, že hoci nás je 27, určite sa nenudíme, keďže sa venujeme záujmom 500 miliónov obyvateľov žijúcich v únii. Zastupujeme záujmy EÚ ako celku; zároveň je dobré, že sú všetky krajiny zastúpené komisármi, pretože môžeme vnášať do vecí videnie daného štátu. Neprijímame žiadne inštrukcie od národných vlád, na opačnej strane náš počet 27 vnáša rôznorodosť pohľadov do prijímaných rozhodnutí.
Čiže žiadna špekulácia o zmene?
V rámci Lisabonskej zmluvy sa uvažovalo o znížení počtu komisárov na dve tretiny členských krajín únie. Bola to ťažká diskusia pre stredné a malé štáty, ktoré nie sú výrazne zastúpené svojimi občanmi v európskych inštitúciách. Keď Íri v prvom referende odmietli Lisabonskú zmluvu, jednou z analýz ich postoja bolo to, že sa obávali, že nebudú mať člena Európskej komisie. Treba dodať, že rovnocenné zastúpenie v bruselskej exekutíve prospieva tomu, aby jednotlivé štáty akceptovali naše rozhodnutia v správnych konaniach proti nim, ak niečo porušia. Uznajte, že je iné, keď viete, že za stolom sedel aj človek z vašej krajiny.
Čo odpoviete ľuďom, ktorí si myslia, že EÚ pohlcuje veľa peňazí na svoje fungovanie?
Nazdávam sa, že únia patrí medzi najúspornejšie medzinárodné inštitúcie na svete. Administratívnu kapitolu z európskeho rozpočtu, ktorý predstavuje 1 percento z HDP, tvorí len 6 percent. Zarátajte sem Európsky parlament, Európsky súdny dvor, zahraničnú službu, náklady na preklady do 23 jazykov a tak ďalej. Európska komisia minie z uvedených 6 percent polovicu. Až 94 percent z rozpočtu sa vracia do členských krajín v podobe rôznych programov.
Takže sa bránite podozreniam, že Európska komisia je preplnená byrokratmi?
Pozrite sa napríklad na britské ministerstvo práce, ktoré zamestnáva 98-tisíc ľudí, alebo na rezort obrany, ktorý má 71-tisíc osôb bez vojakov. V prvom prípade je to trojnásobne viac, ako má komisia zamestnancov, v druhom porovnaní dvojnásobok. Napriek tomu som prišiel s návrhom ušetriť financie takým spôsobom, že znížime počet našich zamestnancov o 5 percent do roku 2020.
Niekto môže mať aj predstavu o prehnanom finančnom ohodnotení pracovníkov komisie.
Najšikovnejších ľudí musíte zaplatiť. Nie sú to vyhodené peniaze. Poskytnem príklad. Európska komisia zažaluje veľkú firmu za zneužitie dominantného postavenia na trhu. Tá vyšle na súd lietadlo s vynikajúcimi právnikmi, ktorí zarobia za hodinu viac ako komisár za celý mesiac. Proti nim stoja na procese štyria ľudia z právneho oddelenia Európskej komisie, ktorí nedostávajú žiadne ďalšie odmeny či bonusy za vyhraný spor. Len svoju pevnú mzdu. Ak sa tejto hŕstke podarí uspieť na Európskom súdnom dvore, firma musí zaplatiť pokutu rádovo v desiatkach miliónov eur, resp. v niektorých prípadoch ide až o miliardové sumy, čo je prínos do európskeho rozpočtu. Vari si nezaslúžia náležite vysoký plat? Rovnako je to odôvodnené v prípade, keď vysielate ľudí na rokovania s najlepšími vyjednávačmi do zahraničia, ktorí majú vyrokovať medzinárodné obchodné dohody, či keď sa s najlepšími právnikmi z členských krajín sporíte o rešpektovanie a dodržiavanie európskeho práva.