Dnes sedemdesiatsedemročný Mason pred viac ako 40 rokmi nariadil svojim žiakom, aby v Los Angeles náhodne zabíjali obyvateľov v belošskej luxusnej štvrti v nádeji, že rozpútajú rasovú vojnu. Tateovú, manželku režiséra Romana Polanského, ktorá mala vtedy 26 rokov a bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, ubodali na smrť. Svoju vrahyňu prosila, aby ušetrila aspoň jej dieťa.
Manson a jeho „žiaci“ niekoľkokrát požiadali o podmienečné prepustenie, ale to im bolo vždy zamietnuté. Na stredajšom vypočutí sa Manson nezúčastnil, naposledy pred porotu predstúpil pri svojej žiadosti o prepustenie v roku 1997.
Podľa verdiktu nepreukázal Manson počas väznenia žiadnu známku snahy o nápravu. „Pokiaľ ide o faktory podporujúce jeho žiadosť, nezistila porota žiadne,“ zhrnul rokovanie člen poroty John Peck.
Podľa agentúry AP je pravdepodobné, že k žiadnej ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie Manson už šancu mať nebude. Zákon mu to umožňuje až po 15 rokoch, kedy by už odsúdený mal 92 rokov. „V jeho veku je mu to už jedno,“ tvrdí advokát Patrick Sequeira. „Keby sa dostal von, nebude sa orientovať. S väzenským prostredím sa už zžil.“
Neznamená to, že by Manson vo väznici Corcoran žil samotársky. Aj 40 rokov po svojich zločinoch je stále predmetom verejného záujmu. Žiadosti o návštevy stále prichádzajú, pošty dostáva ako žiadny iný väzeň. Medzi častými návštevníkmi sú napríklad študenti stredných škôl, ktorí o jeho kauze píšu školské projekty.
Počas súdneho procesu bol Manson obžalobou predstavený ako diabolský iniciátor brutálnych vrážd, ku ktorým dokázal prinútiť malú skupinu svojich stúpencov. Spolu s tromi členkami svojej „rodiny“ bol odsúdený na smrť. Ich život zachránila novela kalifornského trestného zákonníka, ktorá v roku 1972 nakrátko trest smrti zrušila.
Susan Atkinsonová, jedna z odsúdených, vo väzení zomrela, ďalšie dve, Leslie Van Houtenová a Patricia Krenwinkelová, sú stále za mrežami.