V Chorvátsku sa v januári na referende o vstupe krajiny do EÚ zúčastnilo menej ako 44 percent voličov. Nakoľko je členstvo v únii politickou ambíciou štátov v regióne Balkánu a nakoľko je to podľa vás aj želanie ľudí?
Myslím si, že tieto dve veci sa nedajú oddeliť. Celý projekt Európskej únie sa len ťažko dá uskutočniť, ak by to bola iba politická ambícia. Zároveň je náročné predstaviť si, že by sa dôležité procesy vedúce k jednotnej Európe a spoločnému trhu diali len ako reakcia na názory verejnosti. V niektorých referendách o vstupe do EÚ môže byť účasť nad 50 percent, v iných pod touto hranicou. Neviem však, či je práve toto najdôležitejšie. Podľa mňa je najpodstatnejšie to, že občania dostanú možnosť vyjadriť sa. Ak neprídu, je to svojím spôsobom tiež prejav nejakého názoru.
Po Chorvátsku má najbližšie na Balkáne k EÚ Čierna Hora. Hovorí sa o ďalších požiadavkách, akou je zmena súdneho systému. To si však vyžaduje aj podporu opozície, ktorú tvorí aj srbská menšina, ktorá však túto situáciu využíva. Budeme teda od Čiernej Hory vyžadovať nejaké nové podmienky?
Pravidlá hry sú nastavené transparentne a predvídateľne. Odmietam špekulácie, že by sa v priebehu celého procesu účelovo menili. Európska komisia jasne definovala sedem oblastí, v ktorých by mal nastať pokrok, aby Čierna Hora mohla začať prístupové rokovania do únie. Koncom minulého roka sme úsilie Podgorice vyhodnotili ako uspokojivé, s tým, že bude ďalej pokračovať. K tomu okrem iného patrí aj dokončenie reformy súdnictva. Od začiatku sme upozorňovali na potrebné zmeny v legislatíve i v ústave. Pokiaľ ide o konkrétny problém, ktorý ste spomenuli, tak objektívne zhodnotíme snahu vlády nájsť riešenie, a tiež mieru konštruktívneho zapojenia opozície.
Čo to znamená?
Táto otázka nie je len zodpovednosťou vlády. Aj opozícia musí hľadať konštruktívne riešenia a nedávať si podmienky, ktoré nesúvisia s prístupovým procesom. Pokiaľ by k tomu došlo, z našej strany by si vypočula jedinú správnu reakciu. Že ústavné zmeny sa týkajú súdnictva a nie niektorých ďalších otázok, ktoré je potrebné riešiť na inom mieste. Som optimista, že budeme schopní predložiť členským krajinám správu, že v Čiernej Hore došlo k ďalším reformným procesom. V súlade s rozhodnutím Európskej rady by sa teda mohli začať predvstupové rokovania ešte počas dánskeho predsedníctva únie, ktoré sa končí v júni.
V čom vidíte najväčší problém Srbska na jeho ceste do EÚ?
Srbsko je veľmi dôležitou krajinou, ktorá má v zásade všetky predpoklady zvládnuť úspešne predvstupové rokovania, ak sa začnú. Veľmi pozitívne hodnotím, že Belehrad splnil podmienky, ktoré sme mu dali. Krajina tak získala štatút kandidáta. Je to ocenenie reforiem, ktoré už Srbsko urobilo, ale je to aj záväzok do budúcnosti. Stále tu je však otázka normalizácie vzťahov s Kosovom. Európska únia pomerne jasne identifikovala, čo ešte Srbsko musí urobiť, aby sa mohli začať prístupové rokovania.
Akú úlohu v tom bude hrať uznanie či neuznanie Kosova?
Európska komisia jasne povedala, že podmienkou prístupových rokovaní nie je uznanie Kosova zo strany Srbska, ale normalizácia vzťahov. Tá musí smerovať k situácii, aby sa členskými štátmi mohli stať Srbsko aj Kosovo.
Mohol by do EÚ vstúpiť štát, ktorý nebudú uznávať všetci členovia únie?
Nešpekulujme a nepredbiehajme vývoj. Nie je to však len o tom. Závisí to aj od toho, či si vieme predstaviť, že sa členskou krajinou stane kandidát, ktorý nemá usporiadané vzťahy so svojím susedom. EÚ má už dostatok skúseností v tejto oblasti, aby sa takémuto scenáru veľmi veľkým oblúkom vyhla.
Môže byť Srbsko motorom ďalšej európskej integrácie na Balkáne?
Srbsko hrá dôležitú úlohu v regionálnej spolupráci, ktorá má ešte stále veľa rezerv. Vítam úsilie visegrádskej štvorky, ktorá chce pomôcť svojimi skúsenosťami z prístupového procesu. Z toho môžu ťažiť krajiny západného Balkánu. Samozrejme, každú krajinu hodnotíme na základe jej vlastného pokroku a nebudeme umelo zdržiavať jeden štát, len preto, aby všetky boli na rovnakej štartovacej čiare. Je však rovnako dôležité, aby k procesu rozšírenia prispeli všetky krajiny. Chorvátsko vyslalo jasný signál. Proces je dôveryhodný, dokáže pripraviť krajiny na členstvo a nakoniec ich EÚ prijme. Teraz je dôležité, aby tento signál pochopili a využili všetky krajiny regiónu. V tomto smere hrá Srbsko významnú úlohu.