Zmení socialista z Paríža Európu?

Pravicových kormidelníkov Európy v podaní dvojice Merkozy vymení nový tandem. Kresťanskodemokratická nemecká kancelárka Angela Merkelová bude musieť rokovať s ľavičiarom z Paríža. Bude to problém?

07.05.2012 12:01
 Francois Hollande, Francúzsko, prezidentské... Foto:
Víťaz francúzskych prezidentských volieb Francois Hollande neprináša zmenu len Francúzsku, ale aj Európe.
debata (11)

Historické skúsenosti naznačujú, že opak môže byť pravda. „V skutočnosti Francúzi a Nemci najlepšie spolupracovali, keď sa ich lídri hlásili k opačným politickým táborom. Pozrite sa na Helmuta Schmidta a Valéryho Giscarda d’Estaing alebo Helmuta Kohla a Françoisa Mitteranda či Gerharda Schrödera a Jacqua Chiraca,“ napísal pre internetový denník Christian Science Monitor Thomas Kleine-Brockhoff z German Marshall Fund. V prvom prípade bol ľavičiar z Nemecka, v druhom z Francúzska, v treťom v Berlíne opäť vládol kancelár z SPD.

Hollandova agenda je jasná. Orientuje sa na problémy vnútri Francúzska. „Nemá však na výber, domáca politika je európska politika,“ pripomína pre Pravdu Fabian Zuleeg z bruselského Centra pre európsku politiku. „Ideologické rozdiely nemusia hrať dôležitú úlohu. Ukazuje sa to aj v iných príkladoch. Britský labouristický premiér Tony Blair dobre spolupracoval s americkým republikánskym prezidentom Georgeom Bushom,“ vysvetľuje Zuleeg.

Na rozdiel od Sarkozyho sa Hollande určite menej snaží presadiť na medzinárodnej scéne. Európa však pre socialistu aj podľa ďalších expertov zohráva dôležitú úlohu.

Oddaný myšlienke záchrany eura

„Médiá vo Francúzsku aj inde priniesli veľa správ o tom, ako sa líšia prístupy Hollanda a Sarkozyho ku kríze, ako sa s ňou vyrovnať a ako ju riešiť,“ hovorí pre Pravdu Nicholas Startin, expert na francúzsku politiku zo Západoanglickej univerzity v Bristole. „Nemali by sme však zabúdať na fakt, že Hollande sa hlási k proeurópskemu krídlu francúzskych socialistov. Bol i za európsku ústavu, ktorú v roku 2005 francúzski voliči neslávne odmietli. Zdá sa, že je oddaný myšlienke záchrany eura a pokračovania členstva Francúzska v eurozóne,“ myslí si Startin.

Pochybnosti o Hollandovi pramenia najmä z jeho kritiky fiškálneho paktu. Pripája sa k silnejúcim hlasom, že len šetrenia a škrty Európsku úniu nezachránia. Čo to však znamená? Nemecký politický analytik a novinár Josef Joffe v denníku Financial Times upozorňuje, že Hollandova agenda je až príliš tradične socialistická.

„Ak máme veriť tomu, čo hovorí, tak zruší i nesmelé reformy, ktoré zaviedol Sarkozy. Pre časť Francúzov vráti dôchodkový vek zo 62 rokov na 60. Minimálna mzda bude 1 700 eur, zamestná desaťtisíce nových učiteľov ako ústupok ich mocným odborom bez jasného vysvetlenia, kto ich zaplatí. K tomu prihodí trocha triedneho boja, teda nové dane pre bohatých,“ napísal Joffe. Podľa neho by sa Hollande mal skôr inšpirovať príkladom nemeckého sociálnodemokra­tického kancelára Schrödera a jeho Agendou 2010, ktorú ohlásil v roku 2003.

„Pred deviatimi rokmi Schröder varoval svoju krajinu, že je potrebné znížiť sociálne dávky, uvoľniť pravidlá na pracovnom trhu a prijať osobnú zodpovednosť inak,“ pripomína Joffe.

Musí rokovať, inak by zvolil izolacionizmus

„Uvidíme, či je Hollandova agenda len zbožným prianím. Niektoré jeho návrhy, týkajúce sa eurozóny, mali asi najmä presvedčiť francúzskych voličov, keďže rastie kritika úsporných opatrení, ktoré sú spojené s fiškálnou disciplínou. Demagógia sa Hollandovi doma vyplatí. Iná situácia je na európskej scéne,“ povedal pre Pravdu Paulo Vila Maior z Univerzity Fernanda Pessoa v Porte.

Podľa odborníka na európsku politiku si Hollande uvedomuje, že musí rokovať. „Fiškálna zmluva vstúpi do platnosti, ak ju ratifikuje najmenej 12 krajín. Prípadné francúzske nie by nemalo zmysel. Paríž by sa iba pridal k tým, čo si zvolili izolacionizmus. A to by nebolo dobré pre francúzske záujmy v Európe,“ myslí si Vila Maior.

Nie je jediný, kto hovorí o raste

Hollande má však silného spojenca a ten je z Nemecka. Tamojší opoziční sociálni demokrati podmieňujú súhlas s fiškálnym paktom prorastovými opatreniami. Merkelová pritom potrebuje na jeho schválenie aj hlasy ľavice.

Podľa všetkého tak Hollande predsa niečo dostane. Veď o raste hovoria taliansky premiér Mario Monti, šéf Európskej komisie José Manuel Barroso či predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

„Väčšina členských štátov však jednoducho nemá peniaze na ambiciózne plány rastu a väčšina z nich je proti tomu, aby EÚ mala k dispozície nástroje, ktoré by podporili európsku stratégiu rastu,“ vyhlásil pre Pravdu odborník na úniu Steven Van Hecke z univerzity v belgických Antverpách.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba