Ruský superjet skončil na cintoríne lietadiel

„K častiam vraku chýba záchranárom nejaký jeden a pol kilometra. V postupe budú pokračovať až ráno,“ informovali z jakartskej centrály vo štvrtok popoludní. Spomínaný zvyšok cesty je aj pre skúsených odborníkov problémom. Svah hory Salak (2 211 m) má totiž v mieste nárazu ruského lietadla vo výške 1 829 metrov sklon až 80 percent.

„Do večera sme budovali rebríky, ale použiť ich budeme môcť až sa rozbrieždi. Mnohí záchranári prenocujú priamo v stene,“ povedal zdroj. Skúsenej posádke, kapitán Alexandr Jabloncev, šéf skúšobných pilotov vo firme Suchoj, ktorý ako prvý vzlietol v roku 2008 na superjete a mal nalietaných 10-tisíc hodín, tak chýbalo iba niekoľko metrov, aby sa vyhla prekážke. Nik dnes nechápe, prečo piloti požiadala riadiacu vežu tesne pred tragédiu o zmenu letovej hladiny z pôvodných asi 3 000 metrov na približne 1 800. Rusi súhlas dostali napriek tomu, že riadiaci letu mohol z obrazovky vyčítať, že stroj sa nachádza blízko osudnej prekážky.

„Vzdialenosť miesta, kde veža zaznamenala na radare posledný kontakt, k miestu, kde vo štvrtok našli trosky stroja, bola 1,4 kilometra. To je asi osem sekúnd letu,“ napísal na jednej zo sietí Sergej Doľa, ktorý sa zúčastňoval na komerčnej akcii výrobcov lietadla po Juhovýchodnej Ázii. Do Jakarty priletel stroj určený na stredné trate 9. mája po predvedení v Barme, Pakistane a Kazachstane. V pláne boli ukážky v Laose a vo Vietname. V roku 2011 firma Suchoj podpísala záväzné objednávky na sto kusov projektu, na ktorom sa zúčastnila talianska Alenia Aeronautica. Motory sú výsledkom spolupráce ruskej spoločnosti NPO Saturn a francúzskej Snecma. Suchoj plánuje strojom Superjet 100 konkurovať najmä kanadskému Bombardieru a brazílskemu Embraeru. Návratnosť investície vo výške dvoch miliárd dolárov garantuje podľa ekonómov predaj až 350 strojov. Existujú obavy, že havária pri Jakarte oslabí ruskú snahu presadiť sa v silnej konkurencii na svetovom trhu lietadiel. Slabou náplasťou je možnosť, že pád lietadla spôsobil nie technický stav stroja, ale pochybenie veže a podcenenie terénu a prudko sa meniacich poveternostných podmienok v oblasti hory Salak zo strany skúsenej posádky.

Viac svetla do odhalenia tragického letu by mali priniesť výsledky skúmania tzv. čiernych skriniek. Podľa indonézskych vyšetrovateľov príčin nárazu do hory môže byť niekoľko. Vrátane pokusu o únos a nízkej oblačnosti.