Viktor Orbán, jedna z hlavných postáv vašej knihy, dospel so svojou vládou k polčasu. Čo sa mu podarilo za prvé dva roky?
Prekonal aj moje najhoršie očakávania. Všetko, za čo ho doma i v zahraničí kritizovali počas jeho prvej vlády na prelome tisícročí, teraz ešte zdupľoval. Moc mu stúpla do hlavy. Stratil cit pre mieru. Uskutočňuje scenár, ktorý prezradil na politickom pikniku v obci Kötcse už rok pred volebným víťazstvom. Vtedy hovoril o potrebe mocnej centrálnej sily, ktorá na 15 až 20 rokov odstaví akékoľvek politické súťaženie, aby mohla nerušene budovať krajinu. Stalo sa to, čo vo svojej knihe o Orbánovi predpovedal publicista József Debreczeni: Ihneď po dobytí moci svoju vládu premenil na nedobytnú pevnosť.
Ako?
Začal tým, že svoje masívne volebné víťazstvo, ktoré bolo výsledkom nielen jeho čertovsky geniálnej opozičnej taktiky, ale najmä krachu vnútornými bojmi vyčerpanej vlády socialistov a liberálov, označil za takzvanú revolúciu volebných kabín. Tak zdôvodnil chystané prevratné zmeny, ktoré vydáva za vôľu národa. Parlament, kde má dvojtretinovú väčšinu, prijal novú ústavu a vyše 350 zákonov a prakticky tak umožnil prechod od demokracie k autokratickému systému.
**Anglické vydanie vašej knihy Premrhaná krajina nesie názov Maďarsko medzi demokraciou a autokraciou. Myslíte si, že Maďarsku hrozí diktatúra? **
Neverím, že by hrozila otvorená diktatúra. Pravda, vidno istú zahľadenosť do tridsiatych rokov minulého storočia aj so vzývaním kontroverznej Horthyho éry. Prepisuje sa história tvrdením, že od roku 1944 do roku 1990 neexistovala samostatná maďarská vláda, čo všetci seriózni historici spochybňujú. Renesancia Horthyho sa však viaže na obdobie konsolidácie pod vedením premiéra Istvána Bethlena, keď v parlamente nechýbala opozícia, vychádzali opozičné noviny a existovalo súdnictvo. Nejde o smerovanie k totálnej diktatúre, akou sa Horthyho režim začal a do akej pre spojenectvo s Hitlerom a Mussolinim vyústil. Dnes niet cudzích diktatúr, ktoré by v Maďarsku mohli niečo také podporovať. Naopak, Maďarsko je členom Európskej únie, kde platia isté pravidlá hry, ktoré neradno porušiť.
Je členstvo v únii dostatočnou poistkou pred porušovaním pravidiel hry?
Na popud EÚ a Medzinárodného menového fondu Maďarsko spravilo zopár korekcií. Ale ani EÚ a menový fond nemôžu v žiadnej krajine nahradiť politickú elitu a voličov. V demokracii rozhodujú voliči. Z tohto pohľadu Maďarsko nemusí ísť ďalej, lebo Orbán už doteraz vybudoval základy systému, ktorý v krátkodobej perspektíve sotva bude možné zmeniť. Nafúkol ústavný súd a doplnil ho o svojich priateľov. Vymenil šéfa Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora. Mediálnu radu dal do rúk svojim ľuďom. Najbližšiu priateľku svojej manželky, ktorej muž je dôležitý europoslanec a autor veľkej časti novej ústavy, premiér dosadil za šéfku sudcovského úradu s neobmedzenou mocou. Do funkcií pritom vymenúva na dlhých deväť rokov. Maďarsko malo šťastie iba s guvernérom centrálnej banky Andrásom Simorom, ktorý odolal bezpríkladnému tlaku a zabránil najhoršiemu. Lenže na jar 2013 aj jemu vyprší mandát a táto posledná strážna veža tiež padne. Orbán sa síce snaží zachovať zdanie demokracie, ale za týmto paravánom buduje nové štruktúry, ktoré nebude možné pretvoriť ani v prípade volebnej porážky. Osobne som však presvedčený o tom, že v roku 2014 porážku neutrpí.
Takže o nijakom polčase rozpadu zatiaľ nemožno hovoriť?
To nie je polčas rozpadu. Vyzerá to na polčas víťazného pochodu. V politike a dejinách síce nikdy vopred nevedno, čo sa stane, Orbán však všetko, čo mocensky chcel uskutočniť, nesmierne dôsledne aj uskutočnil. V otázke moci dosiahol absolútne víťazstvo. Všetky politické nástroje drží v rukách on. O prvom polčase tak možno povedať, že sa skončil výsledkom 10:0 v prospech Orbána a Fideszu. Nik v Európe – mám na mysli 27 krajín únie, a nie krajiny ako Bielorusko či Ukrajina – dnes nemá takú mocenskú výbavu ako Orbán.
Nemôžu ho ohroziť ani prípadné vnútorné rozpory vo Fidesze, či tlak oligarchov?
Sotva, lebo Orbán je obdarený výnimočným politickým nadaním a ešte výnimočnejším mocenským talentom. Každého vo svojej blízkosti, vo vlastnej strane, kto sa s ním kedykoľvek v niečom nezhodol alebo by ho mohol ohroziť, odsunul. Takto poslal do politického vyhnanstva v Európskom parlamente svojho druha z mladosti Jánosa Ádera, ktorý dočasne stratil jeho priazeň. A teraz, keď si už premiér dostatočne posilnil moc, ho stiahol späť z Bruselu a urobil z neho prezidenta krajiny. Postavy na scéne obmieňa. On je autor hry i režisér v jednej osobe. A oligarchovia? Orbán o nich nedávno povedal, že sú nebezpeční iba vtedy, keď sa dožadujú politickej moci. Oni sa jej však nemusia dožadovať, lebo tí, čo sú lojálni, ju majú. Orbán vie odmeniť vernosť. Vytvoril protiteroristické centrum, kde zamestnanci zarábajú dvoj- až trojnásobne viac ako obyčajní policajti. Šéfa svojej ochranky, ktorý bol major, povýšil na generála. Svojmu zubárovi venoval veľkú nadáciu. V obci s 1 500 obyvateľmi, kde vyrastal, stavajú štadión pre 4 000 divákov.
Vyhráva s Orbánovým mocenským triumfom aj Maďarsko?
V ekonomike zaznamenáva neúspech. Orbán premrhal tie možnosti, ktoré za ročné pôsobenie zásluhou rozumnej a umiernenej politiky vytvorila vláda Gordona Bajnaiho. V hospodárskej politike mal pritom vďaka dvojtretinovej väčšine v parlamente veľké možnosti. Čiastočne vinou zle vybratých spolupracovníkov ich však nevyužil. Nenastalo oživenie, ale stagnácia a strata povesti spoľahlivého medzinárodného partnera. Jeho hospodárska politika je rôznorodou zmesou. Zaviedol napríklad rovnú daň, tak ako svojho času Ivan Mikloš na Slovensku, nie však vo výške 19 percent, ale 16 percent. Pomohlo to predovšetkým zámožnejším vrstvám. Napriek tomu si chudobní myslia, že Fidesz je ich strana.
Ako je to možné?
Lebo jeho politika je znôškou všetkého možného vrátane sociálnej demagógie. Rétorika rastu s miliónom nových pracovných miest za desať rokov existovala aj predtým, len výsledky chýbali. Chýbajú aj Orbánovi. Ako obratný populista však zodpovednosť za všetko zlé pripisuje kapitalizmu a Európskej únii. Orbán, ktorý od prvého okamihu hral ruletu s Európskou komisiou, neváhal jej predsedu Josého Manuela Barrosa prirovnať k Habsburgovcom. Rozdiel je vraj len v tom, že tí, čo sa pokúšali Maďarsku diktovať v minulosti, nosili uniformy, kým dnes majú na sebe obleky. Seba Orbán vykresľuje ako bojovníka za slobodu maďarského národa, ktorý musí vzdorovať svetovému kapitálu. V zápase o voličov Jobbiku zase necháva otvorene rasistickú agitáciu bez povšimnutia a iba občas ju odsúdi. Rizikom je, že keď sa hospodárska situácia a životná úroveň ešte zhoršia, tak sa ľudia obrátia nie doľava, ale ešte viac doprava.
Orbánovmu hospodárskemu kurzu akoby čiastočne dával za pravdu posledný vývoj v Európe, predovšetkým vo Francúzsku, kde François Hollande vyhral prezidentské voľby s heslom ekonomického rastu. Myslíte si, že tá negatívna reakcia, na ktorú Orbánova hospodárska politika narazila v Európe, sa teraz môže zmierniť?
Zmena v Európe vplýva na Maďarsko dvoma spôsobmi. Orbán azda môže niečo získať na tom, keď sa do popredia dostane rast a poľaví tlak na finančnú stabilitu. Ak však zosilnejú hospodárske problémy v Grécku či Španielsku, tak to, prirodzene, negatívne ovplyvní aj kurz forintu a vývoj maďarskej ekonomiky.
Zmieri sa Orbán napokon s Bruselom?
To závisí od toho, čo sa v Maďarsku bude diať. Momentálne vidno isté uvoľnenie. Je to čiastočne vďaka hospodárskej a finančnej politike Maďarska, ktoré reagovalo na niektoré výhrady EÚ, a čiastočne pre medzinárodnú situáciu. Barroso a spol. majú dosť svojich problémov. To má dvojaký dosah: Na jednej strane to odvádza pozornosť od Maďarska, na druhej strane však trhy vtedy nechcú riskovať a každý negatívny pohyb, napríklad s cennými papiermi, sa ihneď odzrkadlí na problémoch Budapešti. Je to labilná rovnováha. Povedal by som, že v tomto vzťahu existuje stabilizovaná nestabilita.
Dohodne sa o úverovej poistke s Medzinárodným menovým fondom?
Nebude to tak skoro. Predbežne aj otvorenie tejto perspektívy stačilo na čiastočnú stabilizáciu. Ťažké časy sa však neskončili a Orbánova politika môže Maďarsko vyjsť veľmi draho. No vzhľadom na svoje mocenské zázemie si ešte bude môcť dovoliť aj ďalšiu piruetu. To nie je ako na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, kde keď niekto spadne pri trojitom skoku, tak mu strhnú body. Orbán aj skáče, aj sám je porotcom. Čiže má voľnú ruku pri výbere taktiky.
Premiér Robert Fico naznačil, že niektoré Orbánove postupy, napríklad zdanenie finančných transakcií, považuje za inšpiratívne. Je to nasledovaniahodný vzor?
Bol by som opatrný s tým, od koho si vezmem príklad. Ministri financií na celom svete boli vždy veľmi vynaliezaví vo vymýšľaní nových finančných bremien. Ja by som skôr radil znižovať výdavky, obmedzovať byrokraciu, bojovať s korupciou. Treba sa tiež pozrieť, na čo sa minú peniaze, ktoré prídu do štátnej kasy. Maďarsko prevzalo od Ruska MOL, stratilo na tom obrovské množstvo peňazí. Existuje jedno anglické príslovie, že skúškou pudingu je jeho jedenie. Treba počkať, či bude táto politika po rôznych opravách a doladeniach stráviteľná. Premiér Fico by radšej mal počkať, ako to dopadne. Ekonómovia sú totiž k maďarským experimentom dostatočne skeptickí.
Kdekto predpovedal pre slovensko-maďarské vzťahy hotovú katastrofu, keď budú stáť na čele vlád súčasne Fico a Orbán. V skutočnosti nijaká dramatická zmena nenastala. Prečo?
Myslím si, že treba vyčkať na politické a hospodárske zmeny. V slovensko-maďarských vzťahoch sú zásadné pozitíva: Je tu životaschopná pracovitá menšina a reč je o doladení jej práv a problémoch, ktoré existujú a existovali. Osobne pripúšťam, že politici sa menia. Som náchylný prijať názor popredného rakúskeho sociálneho demokrata Hannesa Swobodu, ktorý tvrdí, že Ficov postoj v národnostnej otázke a jeho politická línia sa zmenili. Tým, že má jednofarebnú väčšinovú vládu, sa zbavil toho, čo ho najviac odvádzalo nesprávnym smerom a robilo mu zlé meno vo svete. Už ho neťaží koaličné partnerstvo s jednou pomätenou nacionalistickou stranou ani s prežitým populistickým hnutím. Teraz nemá alibi. Ak niečo spraví, je to len a len jeho výsledok alebo jeho chyba. Podľa mňa jedným zo zásadných kritérií úspešnosti Ficovej vlády je, ako sa bude stavať k ľudským právam, právam príslušníkov národnostných menšín vrátane maďarskej a k Európskej únii. Aj tu platí poučka o skúške pudingu.
Orbán teraz nemá záujem vyostriť vzájomné vzťahy so susedmi?
Podľa mňa nemá. Ale, žiaľ, jeho zahraničná politika najviac poškodila maďarské menšiny. Prečo? Všade, kde bol Fidesz aktívny, rozbili politickú jednotu menšín – v Sedmohradsku, na Slovensku, vo Vojvodine, kde do nedávnych volieb išli až štyri maďarské strany. Nepáči sa mi ani to, ako bojkotoval zmiešanú maďarsko-slovenskú stranu Most-Híd.