Göringovci akoby ani neboli bratia. Hermann dostal trest smrti za vojnové zločiny (pred popravou spáchal samovraždu), Albert sa odvážne postavil na stranu nevinných. Pozoruhodný príbeh šľachetného človeka približuje kniha Williama Burka, ktorá prichádza do nemeckých kníhkupectiev; predtým vyšla v Británii. Autor sa opiera o svedectvá žijúcich a o poznatky z archívov.
Albert Göring vyštudoval strojné inžinierstvo, v roku 1929 sa odsťahoval do Rakúska, kde onedlho získal občianstvo. Živil sa tam ako manažér predaja bojlerov. Po anšluse Rakúska nastali pre Židov ťažké časy – ako napríklad táto scénka z Viedne: Skupina ľudí zavesila jednej žene na krk nápis „som špinavá Židovka“. Vysmievali sa jej a možno by ju nakoniec zlynčovali. „Zrazu sa k nej predral vysoký muž a vyslobodil ju. Ona vzápätí utiekla, chlapíka zatkli,“ napísal denník The Independent.
Keď zistili totožnosť neznámeho muža, rýchlo ho prepustili. Bol to totiž brat mocného Hermanna Göringa. Týmto príbehom sa začal Albertov hmatateľný boj proti antisemitizmu. Muž, ktorý by si mohol užívať iba výhody spojené s nacistickým súrodencom, sa postavil na opačnú stranu.
Kain a Ábel
Rozdiel v charakteroch Göringovcov bol podľa izraelského historika Gileada Shera taký obrovský, že si pomohol biblickou zmienkou: „Od Kaina a Ábela bolo veľa súrodencov, ktorí sa správali absolútne odlišne, ale u nikoho to nebolo také dramatické ako v prípade Hermanna a Alberta Göringovcov,“ napísal na portáli Jewish Chronicle.
Statočný Nemec s rakúskym občianstvom napríklad zabránil odvlečeniu jedného židovského lekára do koncentráku a tiež vybavil úkryt v Bukurešti svojmu známemu, ktorý sa oženil so Židovkou. Pred smrťou zachránil aj niekdajšieho šéfa najväčšej rakúskej filmovej spoločnosti. „Albert získaval pre Židov falošné doklady, upozorňoval ich pred blížiacim sa zatknutím. Znovu a znovu šikovne využíval svoje priezvisko,“ poznamenal týždenník Der Spiegel.
Väzni v Terezíne
Samozrejme, že Hermann o Albertovom počínaní vedel, lebo mal správy od úradov, že brat často pomáha Židom. Zrejme mali zvláštny vzťah, v ktorom ponechali bokom tému nacistického besnenia. Veď Hitlerov pobočník mohol rázne Albertovi zatrhnúť jeho šľachetný postup. „Albert v jednom svedectve uviedol, že Hermann mu povedal, že je jeho vecou, ak chce chrániť Židov, pokiaľ ho nedostane do nekonečných problémov. Podotkol, že ako bratia si boli blízki,“ napísal Der Spiegel.
Koncom roku 1939, čiže po vypuknutí vojny, získal prácu na území Protektorátu Čechy a Morava. Pracoval ako manažér exportu pre továreň Škoda. Významnú pozíciu a známe meno využil opäť ako odporca antisemitizmu. „Najodvážnejšie bolo, keď zachránil Židov v Terezíne,“ zdôraznil historik Sher.
Bolo to v roku 1944, keď tam Albert šoféroval nákladiak a požiadal veliteľa, aby si mohol odviezť väzňov, tvrdiac, že ich potrebuje ako pracovnú silu do fabriky. V Terezíne mu vyhoveli, lenže do továrne ich nezobral. „S nákladným autom zamieril do lesa a tam ich pustil na slobodu,“ napísal The Independent.
Okamžite zastreliť
Albertovo počínanie zašlo už tak ďaleko, že Gestapo naňho založilo spis. Štyri razy ho chceli zatknúť, vplyvný brat zakaždým zasiahol v jeho prospech. V roku 1944 dokonca mali Alberta po vypátraní okamžite zastreliť. „Bol na úteku, skrýval sa v Prahe. Hermann urobil všetko, aby ho zachránil,“ napísal v novinách The Guardian autor knihy Burke.
Lenže to už Hermannovi dochádzala trpezlivosť. „Brat mi povedal, že to bolo naposledy, čo mi mohol pomôcť. Jeho pozícia sa otriasala a musel osobne požiadať Himmlera, aby urovnal celú moju záležitosť,“ citoval Burke z Albertovho povojnového svedectva na Norimberskom súde. (Heinrich Himmler bol totiž šéf gestapa.)
Američania zadržali obidvoch Göringovcov krátko pred koncom vojny. Kým Hermann pre nich znamenal veľkú rybu, o Albertovi vedeli málo. „Strávil dva roky za mrežami, než sa mu podarilo presvedčiť vyšetrovateľov o nevine,“ napísal Burke o mužovi, ktorý pykal pre svoje priezvisko.
Iba neveriacky mohli Američania krútiť hlavami, keď im brat netvora rozprával, že zachraňoval Židov. Albert vytvoril zoznam 34 ľudí, ktorým pomohol; uverili mu po tom, čo oslovené osoby dosvedčili, že im vyšiel v ústrety.
Zomrel chudobný
Po vojne žil Albert v Nemecku. Keďže nič zlé nespravil, nevidel dôvod, aby si zmenil priezvisko. To mu bolo osudné, pretože aj keď bol šikovný inžinier, s takým menom ho nechceli nikde zamestnať. „Upadol do depresie, alkoholizmu a začal byť neverný. Jeho česká manželka požiadala o rozvod a s ich jedinou dcérou sa odsťahovala do Peru,“ poznamenal Burke.
Hoci mal Albert známych, ktorí pracovali vo filmovom priemysle, o svojej minulosti zo skromnosti nechcel rozprávať. Nemecko preto nemohlo počas jeho života spoznať príbeh svojho hrdinu. Dožil sa 71 rokov. „Zomrel v biede a neuznaný v decembri 1966,“ napísal The Independent. „Je čas oceniť ho v Jad Vašem,“ nazdáva sa historik Sher. Ide o pamätník v Izraeli, ktorý je venovaný obetiam holokaustu a hrdinom, ktorí nezištne zachraňovali židovské životy.