Nikolič si bojkot vyslúžil svojimi vyhláseniami, že v Srebrenici nebola genocída a že stále sníva o Veľkom Srbsku, hoci momentálne sa táto vízia nedá uskutočniť. Chorvátom tiež odkázal, že nie je dôvod, aby sa vracali do Vukovaru, keďže tam žili Srbi. Toto mesto v roku 1991 obsadili srbské jednotky po krvavom obliehaní. S Vukovarom sa okrem iného spája masaker viac ako 260 civilistov, za ktorý sa predchádzajúci srbský prezident Boris Tadič v roku 2010 ospravedlnil.
Po Nikoličových vyjadreniach na inauguráciu odmietli prísť lídri Chorvátska, Slovinska, Macedónska i Bosny a Hercegoviny.
„Je to jasný signál od srbských susedov, že Nikoličove slová neprijímajú dobre. Nie je to prekvapenie. Nikto neočakával, že Nikoličove vzťahy s náprotivkami v regióne budú jednoduché,“ povedal pre Pravdu Kristof Bender z Európskej stabilizačnej iniciatívy.
Nikolič v máji prekvapujúco vyhral prezidentské voľby, keď porazil úradujúcu hlavu štátu Tadiča. Dlhé roky bol spojencom Vojislava Šešelja zo Srbskej radikálnej strany, ktorý čaká na rozsudok pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Ich cesty sa definitívne rozišli, až keď Nikolič začal presadzovať členstvo krajiny v Európskej únii. Aj preto bývalá chorvátska hlava štátu Stipe Mesič upozorňuje, že súčasný srbský prezident by mal dostať čas, aby si v novej funkcii zvykol.
„Vo svojej politickej kariére už niekoľko ráz otočil o 180 stupňov. Nevylučujem, že opäť urobí podobný manéver,“ citovali srbské noviny Dnevnik Mesiča. Podľa neho čas ukáže, či Nikolič naozaj žije v minulosti, alebo si uvedomuje prítomnosť.
„Súhlasím s Mesičom, že by bolo od regionálnych lídrov rozumné, aby k Nikoličovi pristupovali s otvorenou mysľou. To skôr prispeje k zmierneniu jeho pozícii, než otvorená konfrontácia, ako vidíme pri inaugurácii,“ uviedla pre Pravdu Natasha Wunschová z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Za Slovensko sa na Nikoličovej inaugurácii zúčastnil štáty tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Burian. „Budeme naďalej podporovať úsilie Srbska vstúpiť do Európskej únie a sme pripravení poskytovať mu skúsenosti z integračného procesu. Slovensko pritom očakáva, že Belehrad a tamojší politickí lídri budú aj po sformovaní novej vlády jednoznačne a zreteľne sledovať európsku integráciu ako svoju prioritu,“ informovala Renáta Goldírová, vedúca tlačového oddelenia v rezorte diplomacie.
Nikoličova prvá zahraničná cesta má viesť do Bruselu. Na jeho inauguráciu prišiel aj eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle. Pre noviny Večernje Novosti vyhlásil, že EÚ očakáva rýchle sformovanie vlády v Srbsku a že všetci miestni politici sa budú správať zodpovedne, aby prispeli k regionálnemu zmiereniu.