„Najvyšší súd krajiny prehovoril,“ vyhlásil prezident, očividne spokojný s výsledkom. „Budeme pokračovať v uvádzaní tohto zákona do praxe a budeme pracovať na jeho zlepšení, kde bude treba. Čo však nebudeme robiť a čo si krajina ani nemôže dovoliť, je opakovanie politických bitiek z posledných dvoch rokov či návrat do pôvodného stavu. Je čas, aby sme sa pohli dopredu. Budeme na tom lepšie, pretože sme mali odvahu prijať tento zákon.“
Najväčšia reforma
Zákon o ochrane pacientov a dostupnosti zdravotnej starostlivosti je najväčšou reformou tohto druhu za posledné polstoročie. Na jednej strane rozširuje možnosti Američanov dostať sa ku kvalitnej starostlivosti za primeranú cenu, na druhej strane však zavádza poistenie ako povinné. Koho nepoistí zamestnávateľ, či nie je poistencom štátu a aktívne si poistku sám nezabezpečí, toho zdaní štát.
Prelomovú legislatívu schválili obe komory Kongresu pred dvoma rokmi. To, aké rozpory zákon v spoločnosti vyvoláva, dokazuje skutočnosť, že zaň nezdvihol ruku ani jeden republikán. Krátko po schválení podalo na Washington žalobu 28 amerických štátov. Federálny Kongres podľa nich narušil zásadu suverenity jednotlivých štátov USA a opatreniami, ktoré po novom majú regulovať trh s poistením, zasiahol do ich ústavných právomocí.
Najvyšší súd však tvrdí, že pokuta za nezakúpenie poistky sa netýka obchodu medzi štátmi a vo svojej podstate je daňou, ktoré Kongres uvaľovať môže. „Ústava takéto zdanenie povoľuje, a preto nie je našou úlohou zakázať ju, či hodnotiť jej múdrosť alebo spravodlivosť,“ zdôvodnil verdikt šéf Najvyššieho súdu John Roberts.
O zamotanosti rozsudku svedčí aj to, že viaceré americké televízie si v snahe priniesť výsledok čo najskôr nepočkali na jeho úplné znenie a najskôr informovali, že súd Obamovu reformu zrušil.
„Tým, že sa šéf Najvyššieho súdu Roberts pridal na stranu svojich liberálnych kolegov a zákon podporil, vrátil ho naspäť do arény demokratickej politiky,“ myslí si o rozsudku Graham Wilson, odborník na americkú politiku z Bostonskej univerzity. „Tvrdí, že o takýchto veciach majú rozhodovať politici a nie sudcovia,“ komentoval verdikt pre Pravdu.
Wilson však poukázal aj na skutočnosť, z ktorej Biely dom radosť nemá. „Najvyšší súd postavil svoje rozhodnutie na argumentoch, ktorým sa Obamova vláda chcela vyhnúť,“ hovorí Wilson. „Biely dom chcel rozhodnutie na základe politicky bezpečnejšieho argumentu o reguláciách medzištátneho obchodu, súd to však neakceptoval a vyhlásil pokutu za daň,“ povedal pre Pravdu.
Právne víťazstvo pre Obamu tak nie je politickým víťazstvom. Zvyšovanie daní je v USA vždy citlivou témou a vo volebnom roku, keď bude rozhodovať stav ekonomiky, zvlášť.
Nádej pre republikánov
Republikáni sa záchranného lana od sudcov hneď s vervou chytili. „Zavedenie Obamovho zákona zdvihne Američanom dane o pol miliardy dolárov,“ burcoval novembrový súper šéfa Bieleho domu Mitt Romney. „Bol to zlý zákon včera a zostáva ním aj dnes. Je čas, aby si Američania zvolili. Ak sa máme zbaviť Obamovho zákona, musíme sa zbaviť aj Obamu,“ vyhlásil republikánsky prezidentský kandidát, podľa ktorého je zákon dodatočným zdanením a uvalenie povinného poistenia na malých podnikateľov povedie k stratám pracovných miest.
Hoci téma zdravotníctva bude počas kampane v tieni ekonomiky, môže voľby v istom ohľade ovplyvniť. „Konzervatívnych voličov, ktorí sú proti Obamovmu zákonu, dokáže rozhodnutie súdu vyburcovať,“ predpovedá pre Pravdu Eric Ostermeier z Minnesotskej univerzity. „Môže sa zvýšiť výber príspevkov a voliči sa silnejšie mobilizujú okolo republikánskych kandidátov,“ myslí si politológ.
To sa ukázalo hneď po rozhodnutí súdu – na Romneyho volebné konto prispelo v priebehu pár hodín 40-tisíc priaznivcov spolu viac ako 4,5 milióna dolárov.
Aj republikán si však musí dávať pozor, pretože kráča po tenkom ľade. „Predsa len je rozhodnutie súdu väčším víťazstvom Obamu,“ myslí si Ostermeier. „Romney nechce, aby sa otázka zákona o zdravotnej starostlivosti stala jednou z hlavných tém kampane. Ako guvernér štátu Massachusetts totiž sám podpísal podobný zákon. Obama sa od reformy navyše teraz nemusí dištancovať a môže ju použiť v kampani vo svoj prospech,“ uviedol odborník na americkú politiku.
Hlavné body Obamovej reformy
* zákon zavádza povinné zdravotné poistenie, deti do 26 rokov môžu byť poistené na poistku rodičov
* cieľom je dostupná zdravotná starostlivosť aj pre 30 miliónov z dosiaľ nepoistených 50 miliónov Američanov
* poisťovne budú musieť poistiť aj ľudí, ktorí už sú chorí, zároveň nebude horný limit plnenia
* základná starostlivosť by mala byť bez spoluúčasti pacienta
* kto sa odmietne poistiť, zaplatí špeciálnu daň

