Po zmenách vo vedení armády sa Kim Čong-un dal vymenovať za maršala. Čo je dôvodom takýchto radikálnych zmien?
Nemožno hovoriť o radikálnej zmene. Prechodné obdobie po smrti Kim Čong-ila bolo veľmi stabilné. Má to na svedomí Kimov švagor Čang Song-thäk, ktorý má v krajine veľmi silnú pozíciu. Čang sa snaží posilniť civilnú časť vlády a snaží sa o zlepšenie vzťahov s Čínou. Za tým sú najmä ekonomické dôvody. Túto dvojtvárnosť severokórejskej politiky bolo možné badať už v posledných rokoch vlády Kim Čong-ila. Pchjongjang na jednej strane budoval zastrašovacie jadrové kapacity a na druhej strane sa snažil o ekonomickú modernizáciu, ktorá by neohrozovala režim.
Kim Čong-un v tom bude pokračovať?
Áno. Bolo by však prehnané tvrdiť, že je to len jeho rozhodnutie. Po šiestich mesiacoch ešte nedosiahol kontrolu nad režimom, je len takpovediac „vodcom v podmienke.“ Režim a armáda ho potrebujú z propagandistických dôvodov, pretože je Kim. Nevládne však sám, ale len v súčinnosti s elitami. Tie čoraz viac akceptujú potrebu zmeny a väčšej interakcie s okolitým svetom, čo je posun od čias Kim Ir-sena, za ktorého bolo oficiálnou politikou, že Pchjongjang robí všetko po svojom.
Možno u Kim Čong-una hovoriť o posilňovaní kultu osobnosti?
Nedá sa to takto povedať. Kim Čong-un je osobou, ktorá reprezentuje štátnu ideológiu. Je symbol, niečo ako kráľovná. Má istú moc, no nie je schopný vládnuť sám a zatiaľ nevieme, či sa bude snažiť o posilnenie svojej pozície. Časy Kim Ir-sena a jeho kultu osobnosti sú však preč. Samozrejme, portréty a sochy vodcov zostanú, ale to majú aj v iných štátoch. Severná Kórea určite nebude zavádzať demokraciu. Sú náznaky, že jej vzorom je čínsky model. Pchjongjang nechce demokraciu, ale túži po ekonomickom pokroku. Stále však nevie, ako to dosiahnuť.
Sú zmeny viditeľné aj na živote v krajine?
Samozrejme, KĽDR je úplne iná krajina, ako bola pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia si všetko jedlo zaobstarávajú na trhoch, nielen tých oficiálnych, ale najmä neoficiálnych. Vláda nebola schopná ľudí 20 rokov zaplatiť, takže funguje neformálna ekonomika. Mladí ľudia nikdy nepoznali, ako to fungovalo v starom systéme. Za dvadsať rokov sa spoločnosť úplne zmenila. Podpora komunistického bloku, ktorá držala režim nad vodou, úplne zmizla, takže aby ľudia prežili, museli sa prispôsobiť.
