Štúdio, ktoré stojí za batmanovským filmom Návrat temného rytiera, by sa totiž oprávnene mohlo brániť poukázaním na prvý dodatok americkej ústavy, ktorý zaručuje slobodu prejavu. Podobné žaloby navyše u amerických súdov neprešli ani v minulosti. Vo svojej analýze to napísala agentúra Reuters.
Útočník James Holmes v piatok počas streľby v kine na predmestí Denveru zabil 12 ľudí, päť desiatok ďalších zranil. Počas jeho vyčíňania kino premietalo v premiére tretí diel série o Batmanovi a strelec si toto predstavenie zrejme nevybral náhodne. Podľa niektorých zdrojov z polície bol totiž namaskovaný ako jeden zo záporných hrdinov batmanovského sveta - s na červeno nafarbenými vlasmi pripomínal postavu Jokera a sám tvrdil, že to je jeho zámer. Joker v komiksovej sérii vystupuje ako hlavný Batmanov protivník, psychopat, ktorý svet desí svojou náklonnosťou k násiliu a chaosu.
Práve toto úzke spojenie útočníka s filmom by mohli pozostalí v žalobách použiť a hnať k súdu hollywoodske štúdio, ale aj ďalšie spoločnosti, ktoré za filmom stoja. A to s poukazom na to, že páchateľa k činu mohol inšpirovať práve príbeh o Batmanovi.
Žaloby na výrobcov, ale aj na médiá či výrobcov videohier sú po takto násilných incidentoch v USA pomerne obvyklé. Rodiny obetí totiž tvrdia, že niektoré filmy či videohry nabádajú užívateľa k násiliu a že sú teda do určitej miery vinníkom týchto tragédií. Až na jednu výnimku však súdy zatiaľ nikdy takú argumentáciu neuznali.
„Zakaždým, keď sa niečostrašné stane, obviňujú sa v prvom rade médiá,“ hovorí Paul Smith, právnik z kancelárie Jenner & Block, ktorý sa na tieto prípady špecializuje. V minulosti zastupoval napríklad spoločnosť Nintendo, Activision a Sony Computer, s ktorými sa chceli súdiť pozostalí po 13 obetiach útoku na strednej škole Columbine v Denveri. Vtedy žalobcovia žiadali po 25 firmách päť miliárd dolárov ako odškodné za to, že ich produkty inšpirovali dvoch mladíkov, ktorí hrozný čin v roku 1999 spáchali.
Coloradsky federálny súd ale žalobu v roku 2002 zamietol s odôvodnením, že výrobcovia hier a filmov nemôžu predvídať, že nimi vyprodukovaný obsah môže mať tak ďalekosiahle následky.
Rovnaký verdikt padol aj o dva roky skôr, a to v prípade streľby na strednej škole Heath High School v meste West Paducah v Kentucky. Tam v roku 1997 štrnásťročný chlapec zastrelil troch ľudí. Súd vtedy uviedol, že „od strieľania postáv na obrazovke (činnosti, ktorú prevádzkujú milióny ľudí), je jednoducho príliš ďaleko ku strieľaniu spolužiakov v triede (činnosti, ktorú prevádzkuje nanajvýš hŕstka z nich)“.
Navyše – aj keby sa žalujúcej strane podarilo preukázať, že producent hry alebo filmu mohol predvídať, že jeho výrobok môže konzumentov negatívne ovplyvniť, stojí v ceste ešte prvý ústavný dodatok. Práve vzhľadom na ústavou zaručenú slobodu prejavu americký najvyšší súd v roku 2011 odmietol kalifornský zákon, ktorý obmedzoval požičiavanie a predaj násilných videohier neplnoletým osobám.
„Vláda jednoducho v slobodnej spoločnosti nemá v ruke žiadny nástroj, ktorým by mohla obmedziť slobodné vyjadrovanie len preto, že niekto túto slobodu využíva ako podnet k násiliu,“ myslí si bývalý štátny zástupca a teraz právnik Walter Dellinger.