Naznačila vám Clintonová, že USA vítajú slovenskú vládu, v ktorej nie sú zastúpené dve strany s pochybnou povesťou, ako to bolo počas prvého vládnutia Roberta Fica?
Jej vyjadrenie, že naše medzištátne vzťahy sú vynikajúce a že USA sú pripravené naplno spolupracovať so slovenskou vládou, je dostatočne výrečné.
Slovensko začalo od 17. júla uznávať kosovské pasy. Bol to načasovaný krok vášho ministerstva, aby ste v USA mohli poukázať na ústretovosť ku Kosovu, ktorého samostatnosť Slovensko neuznáva?
Verte, že nie. Bola to náhoda, slovenská diplomacia nepotrebuje robiť teatrálne gestá pred návštevami. Toto nie je štýl našej zahraničnej politiky.
Naozaj?
Naozaj. Zdôrazňujem, že rozhodnutie o kosovských pasoch neovplyvnila moja cesta do USA. Vychádzali sme z potreby riešiť situáciu konkrétnych ľudí, ktorí zostali bez cestovných dokladov a ich práva boli týmto spôsobom obmedzené. Rovnako doterajšia prax znevýhodňovala Slovensko – napríklad našich obchodníkov smerujúcich do Kosova v porovnaní s konkurenciou.
Pred dvoma rokmi po prvý raz v kresle ministra ste povedali, že postoj Slovenska ku Kosovu je jasný a nemenný. Druhý raz vo funkcii, v apríli tohto roka, ste vyhlásili, že náš postoj bude závisieť od tamojšieho vývoja a tiež od dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Ako ste Clintonovej objasnili tento posun?
Nevidím v tom protirečenie. Náš postoj je jasný, ale nemenná nie je situácia v danom regióne. Na rozdiel od roku 2010 môžeme povedať, že sa rozbehol dialóg Belehradu s Prištinou. Dosiahli sa konkrétne dohody, Boris Tadič a Hashim Thaci si podali ruky. Nastali veci, ktoré boli predtým nepredstaviteľné. Sme svedkami vývoja, ktorý pomáha ľuďom a my by sme išli sami proti sebe, keby si pred tým zatvárali oči. Zvyknem opakovať, že kľúč k riešeniu sa nachádza na Balkáne, nie inde.
V Belehrade vzniká červeno-čierna vláda. Bude jej Slovensko odovzdávať svoje skúsenosti podobne, ako to robilo v prípade Tadičových demokratov?
Slovensko má záujem o členstvo krajín západného Balkánu a ďalších štátov v EÚ. Spolupracujeme s vládami, ktoré majú demokratický mandát od svojich občanov. Bola by chyba rozdeľovať partnerov na tých, ktorých máme radi a takých, čo radi nemáme. Nevolíme ich my, ale občania príslušných štátov. Teraz je dôležitý program a faktom je, že v Belehrade novozvolený prezident aj premiér zdôrazňujú, že prioritou je členstvo v EÚ. Slovensko je pripravené pomáhať Srbsku, aby sa čo najskôr priblížilo k tomuto cieľu.
Keď bol prezidentom USA George Bush, Robert Fico neprejavil záujem o cestu do Bieleho domu. Povedal to vtedy exveľvyslanec Rastislav Káčer. Aká je šanca, že uvidíme slovenského premiéra ako hosťa Baracka Obamu?
Nerád by som z toho robil nejakú tému na bulvárne špekulácie. Fico je premiér členskej krajiny NATO a EÚ. Jeho vláda je v USA plne akceptovaná. Myslím si, že Ficova návšteva v Bielom dome je otázkou času a zároveň chcem povedať, že nepovažujeme za potrebné tlačiť na to. Jednoducho to pozvanie príde a nemalo by zmysel o tom viesť vo Washingtone debatu, keďže USA sú pred prezidentskými voľbami.
EÚ tento týždeň odmietla žiadosť Izraela zaradiť Hizballáh medzi teroristické organizácie. USA, naopak, na čiernej listine majú toto radikálne libanonské hnutie. Aký je názor Slovenska?
EÚ sa skladá z 27 členov. Rozhodnutie tohto typu si vyžaduje konsenzus. Vzhľadom na to, že sa ho nepodarilo dosiahnuť, tak jednoducho stanovisko únie je takéto.
Clintonová po summite NATO v Chicagu povedala, že by to malo byť posledné vrcholné podujatie, ktoré nebolo o rozširovaní tohto bezpečnostného bloku. Máte s ministerkou zhodný názor, o aké štáty by sa aliancia mala rozrásť?
Súhlasím, aby budúci summit bol o rozširovaní. Jednak ide o to poskytnúť členstvo tým krajinám, ktoré splnia podmienky na vstup a zároveň dokázať, že myslíme úprimne tézu o politike otvorených dverí. Bude to kolektívne rozhodnutie o pozvánkach do NATO, ale v tejto chvíli by som spomenul Čiernu Horu ako najlepšie pripravený štát zo štvorice ašpirantov na členstvo. Na druhé miesto by som zaradil Macedónsko, ktorého vstup nie je blokovaný pre nesplnenie podmienok, ale pre nevyriešený spor s Gréckom.
Ako na vás pôsobí Clintonová?
V minulosti som ju stretol viackrát. Aj posledné rokovanie zanechalo skvelý dojem. Clintonová je profesionálka, ktorá má naštudované veci. Je bezprostredná, milá, priateľská. Vo Washingtone som diskutoval dva dni a od viacerých predstaviteľov som počul slová ľútosti, že Clintonová sa po voľbách už nemieni angažovať. Poznamenali, že patrí k najúspešnejším šéfom americkej diplomacie v povojnovom období. S týmto hodnotením sa stotožňujem.