Čína oslavuje armádu. Aké má úmysly?

Číňanom sa zapáčil nový módny trend. Vykupujú námornícke tričká a oblečenie, ktoré pripomína uniformy. Podľa denníka China Daily tento záujem prichádza v čase, keď sú oči krajiny upäté na ozbrojené sily. Práve v stredu totiž oslávila Čínska ľudová oslobodzovacia armáda 85. výročie svojho vzniku.

02.08.2012 08:38
Čínsky torpédoborec Foto: ,
Čínsky torpédoborec počas čínsko–ruského námorného cvičenia.
debata (20)

Námornícke tričká

Čo s tým má spoločné móda? Bojové námorníctvo dostalo nové uniformy začiatkom júla. A modro-biele pásikavé tričká idú na odbyt.

„Táto popularita na internete je zaujímavá náhoda, ale tiež odráža fakt, ako veľmi sú vojenské uniformy spojené so zmyslom pre česť príslušníkov armády a s vášňou civilistov k nej. To dokonca môže viesť k tomu, že sa rozhodnú vstúpiť do ozbrojených síl,“ povedal pre China Daily Čchen Ťün z oddelenia vojenského zásobovania.

„Dizajn je veľmi moderný,“ hovorí Tchu Ling, študent z Pekingu a fanúšik armády. „Armádna uniforma je nie je len oblečenie. Odzrkadľuje ozbrojené sily, krajinu,“ uviedol pre China Daily Tchu.

„Vidíte to vo filmoch, televízne hviezdy a páry pred svadbou sa fotografujú v námorníckych tričkách,“ povedal pre denník aj internetový predajca oblečenia Muo Wen-wen.

S ekonomickým rastom Číny si jej obyvatelia stále viac uvedomujú miesto svojej krajiny vo svete. Jedným z nástrojov komunistického režimu je aj riadená podpora nacionalizmu i cez posilňovanie imidžu armády. A najmä susedné krajiny sa so stále väčšou nedôverou pozerajú na zvyšovanie nákladov na ozbrojené sily.

Vojenský rozpočet

Britský Economist pripomína, že rozpočet Číny na obranu je stále takmer päťkrát nižší ako americký. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru minul Washington na obranu vlani 711 miliárd dolárov (takmer 578 miliárd eur), kým Peking 143 miliárd dolárov (viac ako 116 miliárd eur). Hoci ide o veľký rozdiel, Economist tvrdí, že ak bude Čína posilňovať rozpočet nezmenšeným tempom a udrží si ekonomický rast, USA do roku 2035 predbehne.

„Rozvoj čínskych ozbrojených síl neohrozuje žiadnu krajinu. Naším cieľom je zaistiť národnú suverenitu, bezpečnosť a záujmy rozvoja,“ povedal pri príležitosti výročia vytvorenia Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády brigádny generál Wu Sia. „Čína vždy presadzovala pokojné urovnanie medzinárodných sporov a využitie dialógu a rokovania na základe rovnosti pri riešení konfliktov a problémov,“ uviedol Wu.

Japonsko však rastúcu úlohu čínskej armády označuje za bezpečnostné riziko. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá citovala z najnovšej bezpečnostnej štúdie. Podľa ministra obrany Satošiho Morimota mnohé krajiny v regióne zdieľajú túto obozretnosť Tokia.

„Neznamená to, že sme ešte ostražitejší. Je však pravdou, že určitú mieru obozretnosti týkajúcu sa smerovania Číny neprejavuje len Japonsko, ale aj ďalší vo východnej Ázii,“ citoval Reuters Morimota.

Spory a moc

Pozornosť sveta priťahujú najmä spory o ostrovčeky a teritoriálne vody v Juhočínskom mori. Ide v nich o rybolov, náleziská ropy a zemného plynu i strategické výhody. V krajinách ako Vietnam či Filipíny už proti čínskej prítomnosti v oblasti protestovala aj verejnosť a niektoré štáty sa spoliehajú na posilnenú prítomnosť Spojených štátov v regióne.

Isté obavy vzbudzuje aj fakt, čínsky režim sa nachádza v období pred odovzdávaním moci. Vo funkciách by už o niekoľko mesiacov mali skončiť prezident Chu Ťin-tchao i premiér Wen Ťia-pao. Hoci bolo odovzdanie moci novej generácii lídrov vopred pripravené, zdá, že sa v zákulisí predsa rozpútali boj a intrigy. Môže do toho nejakým spôsobom zasiahnuť armáda? Spomenutá japonská štúdia tvrdí, že je možné, že ozbrojené sily budú viac ovplyvňovať aj zahraničnú politiku.

„Čínska ľudová oslobodzovacia armáda bola vždy kľúčovým prvkom a hlavným zdrojom legitimity a moci Komunistickej strany Číny,“ povedal pre Pravdu Fei-Ling Wang, expert na Čínu z Technologického inštitútu v Georgii. Podľa neho však armáda nezasahuje do rozhodnutí o zložení Politbyra, ktoré je hlavným riadiacim orgánom čínskeho komunistického režimu.

„Ozbrojené sily budú hrať ďalej podriadenú úlohu politickej štruktúre,“ predpovedá aj David Lai, odborník na ázijskú bezpečnosť z Inštitútu strategických štúdií. „Zdá sa však, že armáda má aj vlastnú agendu, hoci je pod jasnou kontrolou,“ myslí si expert.

Americký analytik Roy Kamphausen z Kolumbijskej univerzity hovorí o značnej miere autonómie armády. „Neznamená to, že si robí čo chce, alebo, že sleduje iba vlastné ciele,“ vysvetľuje odborník na Čínu pre Pravdu. „Čínska ľudová oslobodzovacia armáda však pri formovaní bezpečnostnej a obrannej politiky nespadá pod rezort diplomacie, ktorý bežne musí žehliť dôsledky rozhodnutí ozbrojených síl,“ tvrdí Kamphausen.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba