Csatáryho na Slovensko asi nevydajú

Dostať vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho na Slovensko, ako si to želá minister spravodlivosti Tomáš Borec, môže byť veľmi komplikované. Vyplýva to z analýzy možných scenárov jeho vydania z Maďarska, ktoré poskytla právnička Lucia Mokrá z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave a Marek Mihálik z advokátskej kancelárie Fridrich Palko.

09.08.2012 09:24
László Csatáry
Údajný vojnový zločinec László Csatáry máva pri odchode z prokuratúry v Budapešti 18.júla 2012.
debata (25)

Existujú dva scenáre, podľa ktorých by sa Csatáry mohol na Slovensko dostať, tvrdia právnici. Prvou možnosťou je vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, druhou využitie medziministerského styku na základe medzinárodnej zmluvy. Okresný súd Košice 1, ktorému rezort spravodlivosti postúpil koncom júla Csatáryho spis aj so žiadosťou o zrýchlený postup v tejto veci, však nemôže európsky zatýkací rozkaz vydať hneď.

„Ešte predtým musí nejakou formou vykázať, že trest smrti sa v roku 1990 zmenil na trest odňatia slobody na doživotie,“ hovorí Mokrá. Ak by slovenská strana týmto zatykačom chcela dosiahnuť vydanie Csatáryho na odpykanie si trestu zo starého rozsudku z roku 1948, tak neuspeje. Maďari totiž nesmú podľa svojho zákona, týkajúceho sa európskeho zatýkacieho rozkazu, Csatáryho odovzdať, pretože je maďarským občanom s pobytom v Maďarsku. V takom prípade však podľa Mokrej maďarská strana musí zariadiť, aby si Csatáry odsedel doživotie v Maďarsku.

„Ide o najrýchlejší a najpravdepodobnejší variant,“ doplnil Mihálik. Upozornil však na jedno riziko. Ak by maďarské orgány začali v súčasnosti stíhať Csatáryho za skutky, za ktoré už bol odsúdený starým rozsudkom, tak povinnosť vykonať československý rozsudok z roku 1948 v Maďarsku ich zákon nestanovuje a zároveň zakazuje odovzdať ho slovenskej strane. Tu je podľa právnikov priestor na jeho „únik spravodlivosti“.

Slovenský súd by mohol vydať zatykač aj za takpovediac novoobjavené skutky. V takom prípade budú možno podstatné aj súčasné aktivity maďarskej prokuratúry voči Csatárymu. Slovenská strana by totiž nemala šancu dostať ho do svojich rúk za rovnaké skutky, za aké ho vyšetrujú Maďari. Ak by Csatáry bol takýmto spôsobom vydaný na Slovensko, treba mať na zreteli právnu zásadu špeciality, čo znamená, že vydanú osobu možno stíhať len za trestné činy, ktoré boli uvedené v zatykači. S dodatočným súhlasom maďarskej strany ho možno stíhať aj vykonať trest na Slovensku aj za iné trestné činy.

Druhá alternatívna – využitie iných nástrojov, ktoré umožňujú medzinárodné zmluvy, by bola podľa Mokrej výrazne pomalšia. Kým pri zatykači celý proces trvá niekoľko desiatok dní, pri klasickom medziministerskom styku na základe medzinárodnej zmluvy to môže byť aj niekoľko mesiacov až rokov.

„V podstate tieto nástroje nie sú použiteľné, pretože vo vzťahu k Maďarsku máme uzavretú bilaterálnu zmluvu o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 28. marca 1989, ktorá zakazuje tak maďarskej strane ako aj slovenskej vydávanie vlastných občanov na trestné stíhanie, aj na výkon trestu,“ doplnila Mokrá.

Maďarské bezpečnostné zložky zatkli Lászlóa Csatáryho v júli po tom, čo ho vypátrali investigatívni reportéri z britského bulvárneho denníka The Sun. Obviňujú ho z vojnových zločinov a účasti na deportáciách tisícok Židov do koncentračného tábora Osvienčim v roku 1944. Pripisujú mu taktiež kruté zaobchádzanie s obyvateľmi košického židovského geta.

Csatáry bol vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, ktoré boli v tom čase súčasťou Maďarska. Československé orgány Csatáryho v roku 1948 v neprítom­nosti odsúdili na trest smrti, do roku 1995 sa mu však darilo ukrývať v Kanade, odkiaľ po odhalení utiekol. Centrum Simona Wiesenthala eviduje Csatáryho ako najhľadanejšieho nacistického vojnového zločinca.

25 debata chyba