„Je to lúpež za bieleho dňa,“ vyhlásil senátor Vladimír Dryml (predtým ČSSD). Na jeho prejav ironicky reagovala podpredsedníčka Senátu Alena Palečková (ODS): „Mám strach, že Vatikán je už za dvermi a že šľachtici sa zbiehajú, aby si uchmatli, čo sa dá.“ Podľa kardinála Dominika Duka nejde vraj o cirkevný majetok, ale o model, ktorý by umožňoval cirkvi samofinancovanie.
„Nevidíme sa ako zlodeji alebo skupina spoločnosti obdarovaná neprávom na úkor rodín s deťmi a starých ľudí,“ napísal kardinál v liste senátorom v deň ich rokovania.
Senátor za ČSSD, podpredseda strany a prezidentský kandidát Jiří Dienstbier pripomenul, že vládny návrh nezmierňuje krivdy, ale že jeho cieľom je napraviť krivdy vo väčšom rozsahu, ako tie, ktoré boli spáchané v minulosti. V tejto súvislosti konštatoval, že zatiaľ čo sa svojho času niektorí pohoršovali nad ohrozením povojnových dekrétov prezidenta Edvarda Beneša, dnes je odrazu hrozba oveľa reálnejšia.
Ľavica má v Senáte prevahu, a tak od začiatku bolo isté, že senátori zákon odmietnu a opätovne o ňom bude rokovať Poslanecká snemovňa. Premiér Petr Nečas a jeho koalícia však budú musieť nájsť 101 hlasov, aby prehlasovali veto Senátu.
Reštitúciám cirkevného majetku sa venovali prakticky všetky ponovembrové vlády. Každá z nich mala vlastný prístup a dávala im rôznu prioritu. Napríklad kabinet Miloša Zemana (ČSSD, 1998 – 2002) navrhol vytvorenie fondu, do ktorého by previedli majetok a z výnosov by sa hradilo fungovanie náboženských spoločností. Nepodarilo sa však nájsť dohodu s cirkvami. Riešenie nenašli ani koaličné zoskupenia ČSSD, KDU-ČSL a US-DEU (2002 – 2006). Najbližšie k majetkovému vysporiadaniu s cirkvou bol kabinet Mirka Topolánka (ODS, 2007 – 2009). V januári 2008 schválil návrh, podľa ktorého by štát vrátil cirkvám tretinu majetku, dve tretiny by tvorila náhrada vo výške 83 miliárd korún, ktorú by vyplácal 60 rokov. S úrokmi by tak išlo o celkovú sumu dosahujúcu približne 270 miliárd korún. Návrh stroskotal v snemovni na odpore opozície, ale aj časti poslancov za ODS.
