Hviezda Slovinska, niekdajšej jednotky medzi novicmi EÚ, bledne

Andrej Plut bol vždy spokojný, že žije v Slovinsku, najúspešnejšej republike bývalej zväzovej Juhoslávie, ktorú medzi nováčikmi v Európskej únii všetci považovali za hviezdu.

16.10.2012 17:00
Ľubľana, Slovinsko Foto:
Život v slovinskej metropole Ľubľane sa na prvý pohľad nezmenil, ale Slovinci hovoria, že s krízou prišla pochmúrna nálada a pesimizmus.
debata (18)

Päťdesiatpäťročnému zubárovi preto teraz nejde do hlavy, čo sa stalo, keď malá alpská krajina čelí podobne ako iné krajiny eurozóny recesii a kolapsu finančného systému, napísala agentúra AP. „Žilo sa nám tak dobre a teraz nevieme, čo prinesie zajtrajšok,“ hovorí Plut.

Slovinsko by sa kvôli kríze mohlo stať ďalším členom eurozóny, ktorý požiada o finančnú záchranu, aby zabránil bankrotu. Bezprostrednou príčinou tohto stavu je, že banky kontrolované štátom vo veľkom požičiavali firmám na trhu s nehnuteľnosťami a tie teraz nie sú schopné splácať svoj dlh. Odborníci však vidia aj hlbšiu príčinu: aj keď všetko nasvedčovalo tomu, že Slovinsko modernizuje svoje hospodárstvo, v skutočnosti vraj nikdy prechod od socializmu k voľnému trhu neurobilo.

Slovinci si kapitalizmus neosvojili, hovorí sociológ

Namiesto toho, aby boli továrne a štátne firmy privatizované, zostávali súčasťou „eráru“ alebo získali pofidérnu vlastnícku štruktúru. A zahraniční investori veľa príležitostí nedostali. „Slovinci si nikdy kapitalizmus neosvojili,“ tvrdí popredný slovinský sociológ Niko Toš.

Keď sa na začiatku 90. rokov začala niekdajšia Juhoslávia rozpadať, Slovinsko sa odtrhlo ako prvé. Kým Chorvátsko, Bosna a Srbsko bojovali proti sebe, podniklo Slovinsko hospodárske a sociálne reformy. Jeho ekonomika orientovaná na export zažívala koncom 90. rokov a začiatkom tohto tisícročia boom. Ľubľana bez väčších ťažkostí vstúpila v roku 2004 do Európskej únie a v roku 2007 prijala euro. V porovnaní s ostatnými únijnými nováčikmi, vrátane Česka a Slovenska, mali Slovinci najvyššie platy aj životnú úroveň.

Slovinská ekonomika navonok pôsobila, že je vo vynikajúcej forme. Životná úroveň stále rástla a ľudia si užívali sociálne vymožeností, napríklad bezplatnú zdravotnú starostlivosť, bez toho, aby museli na vlastnej koži zažívať bolestný prechod k trhovému hospodárstvu ako ľudia v iných postkomunistických krajinách.

Povesť balkánskeho Švajčiarska je už minulosťou

Na zdanlivo perfektnom systéme sa objavili trhliny počas globálnej krízy v roku 2008. V nasle­dujúcom roku sa slovinská ekonomika prepadla o takmer osem percent. Následkom bol hlboký prepad exportu a životnej úrovne a rast nezamestnanosti, ktorá teraz dosahuje okolo 12 percent, čo je skoro dvakrát viac ako v roku 2008. Výška zlých bankových úverov sa vyšplhala na asi šesť miliárd eur, čo predstavuje približne 17 percent slovinského HDP.

Ide o dedičstvo slovinského modelu z minulosti, keď veľkú úlohu hral štát, tvrdí agentúra AP. Počas komunizmu malo Slovinsko povesť „balkánskeho Švajčiarska“. Dvojmiliónová krajina bola zo všetkých republík bývalej Juhoslávie najbohatšia a chválila sa značkami Gorenje či Elan. Slovinsko bolo už v liberálnej komunistickej Juhoslávii bránou do západnej Európy.

Za fasádou normálnosťou sa skrýva pochmúrna nálada

Aj dnes, osem rokov po vstupe do EÚ, Slovinsko stále pôsobí upravene a malebne. Slovinci nedajú dopustiť na aktívny životný vštýl a turisti sa hrnú do alpských stredísk. Kaviarne v centre Ľubľany sú plné. Ale ľudia hovoria, že za fasádou normálnosti sa skrýva pochmúrna nálada. „Všade naokolo ľudia prichádzajú o prácu,“ opisuje zubár Plut. „A nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zlepšiť,“ dodáva.

Úroky štátnych dlhopisov sa v lete vyšplhali na sedem percent, čo je hranica, pri ktorej boli Grécko, Írsko a Portugalsko donútené požiadať Európsku úniu o finančnú pomoc. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je recesia v Slovinsku jednou z najhorších v Európskej únii. Ukázala, že „slovinský ekonomický model z minulosti bol neudržateľný“, tvrdí MMF.

Prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Suma Chakrabarti Slovinsku nedávno dôrazne odporučil jednu vec: „V dlhodobom záujme tejto krajiny je otvoriť ekonomiku zahraničným investorom.“

18 debata chyba