„Ak dokážeme získať Antverpy, tak sa prebudíme do úplne inej krajiny,“ vyhlasoval de Wever pred nedeľňajším hlasovaním. Voľby v meste s druhým najväčším prístavom v Európe označil za kľúčové a rozhodujúce pre budúcnosť nielen jeho strany, ale aj celého Flámska. Nová flámska aliancia napokon jasne uspela a v Antverpách po 90 rokoch od moci odstavila doteraz vládnucich socialistov.
Nové Flámsko
„Možno sme sa neprebudili do úplne inej krajiny, ale určite do iného Flámska,“ komentoval výsledky volieb Steven Van Hecke, odborník na belgickú politiku z Antverpskej univerzity. „Vo Valónsku totiž uspeli tradičné strany, takže vo frankofónnych oblastiach sa žiadne veľké zemetrasenie nekonalo. Vo Flámsku, naopak, nacionalisti dosiahli drvivé víťazstvo. Zvlášť cenený a symbolický je pre nich zisk postu starostu v Antverpách, kde budú aj súčasťou miestnej vlády. Celkovo v miestnych voľbách dosiahli približne rovnaký úspech ako kresťanskí demokrati, ktorí boli až doteraz vnímaní ako najsilnejšia flámska strana,“ povedal pre Pravdu.
„Teraz sme my novou ľudovou stranou Flámska,“ kasal sa po víťazstve de Wever. Flámsko, severná a bohatšia časť Belgicka, volilo svoje regionálne zastupiteľstvá v 5 provinciách a miestne v 308 obciach, Valónsko rovnako v 5 provinciách a 262 obciach, dvojjazyčný Brusel v 19 obvodoch. V predchádzajúcich voľbách Nová flámska aliancia získala na celom území Flámska približne 5 percent, teraz siahala na tretinu voličov. Najsilnejšou stranou bola v troch z piatich provincií.
Ako dojné kravy
Úspech de Wevera a jeho strany možno prirátať presunu voličov od rovnako nacionalistického, no navyše proticudzineckého Flámskeho záujmu. Centristická politika de Wevera s dôrazom na flámske záujmy slávila úspech. „Flámi už majú po krk, že sa k nim správajú ako k dojným kravám,“ burcoval ešte pred voľbami svojich voličov.
Nová flámska aliancia uspela už pred dvoma rokmi v parlamentných voľbách. Práve pre neústupnosť najväčšej flámskej strany hľadali Belgičania vládu rekordných 541 dní. Nacionalisti napokon skončili v opozícii. Úspech v regionálnych a miestnych voľbách však zrejme k predčasným voľbám nepovedie.
„Strany, ktoré tvoria federálnu vládu, by s tým nesúhlasili,“ myslí si Van Hecke. „Nie je pre ne vhodná doba, potrebujú čas na to, aby dokázali zareagovať. Očakávam však veľa napätia, zvlášť vo flámskej regionálnej vláde, ktorej súčasťou už aliancia je. Skôr by sa tieto voľby dali označiť za ostrý začiatok kampane pred ďalšími parlamentnými voľbami, ktoré sú o dva roky,“ uviedol.
To potvrdil aj de Wever, ktorý okamžite vyzval kabinet socialistu Elia de Rupa na prípravu konfederačnej reformy. „Vašu vládu už Flámi nepodporujú,“ odkázal do Bruselu.
Belgicko zostane
Jedenásťmiliónové Belgicko vzniklo v prvej polovici 19. storočia z katolíckych provincií Nizozemska. Historicky bolo bohatšie frankofónne a priemyselné Valónsko, v 20. storočí sa však úlohy vymenili. Väčšinovým Flámom sa teraz nepozdáva, že chudobný a ľavicový juh, kde je v porovnaní so severom dvojnásobná nezamestnanosť, musia dotovať. Krajinu sužujú jazykové, kultúrne a kompetenčné spory a obe hlavné komunity medzi sebou takmer vôbec nekomunikujú. Pochovávať Belgicko by však ešte bolo predčasné.
„Nevidím skorý rozpad, určite nie do roku 2014,“ predpovedá Van Hecke. „Flámski nacionalisti sami tvrdia, že k rozdeleniu krajiny musí dôjsť demokraticky. Vo voľbách v roku 2014 by museli dosiahnuť ešte drvivejšie víťazstvo ako v týchto regionálnych a lokálnych a vytvorenie vlády bez nich by muselo byť nemožné. Aj potom by zrejme výmenou za zostavenie kabinetu žiadali len ďalší prenos právomocí. V samotnom Flámsku si ostatne samostatnosť žiada len približne tretina voličov,“ povedal antverpský politológ.
Hoci malá valónska strana Združenie Valónsko – Francúzsko burcuje frankofónnych obyvateľov Belgicka, poukazuje na nevyhnutnosť rozpadu a žiada pripojenie juhu k Francúzsku, väčšina Valónov to vníma inak. „Valónski nacionalisti takmer neexistujú,“ upozorňuje Van Hecke. „Skôr naopak. Čím je flámsky nacionalizmus silnejší, tým viac sú obyvatelia frankofónnych oblastí viazaní na Belgicko. Ak by aj niekedy nezávislé Flámsko vzniklo, myslím si, že frankofónny zvyšok krajiny by aj naďalej chcel pokračovať ako Belgicko,“ povedal odborník pre Pravdu.