„Naša ústava dostala dvojtretinovú podporu. To je veľmi dobrý výsledok,“ tešila sa Salvör Nordalová, šéfka ústavnej rady, ktorá návrh pripravila. „Ukazuje obrovskú túžbu po zmene. Premena ústavy si podľa mňa vyžaduje celospoločenskú dohodu. Po tomto referende si všetci musia spolu sadnúť a snažiť sa nájsť spoločnú reč,“ vyhlásila.
Ľudová alebo internetová ústava Islandu na sociálnych sieťach získala až mýtický charakter a mnohé hnutia nespokojných po celom svete ju citujú ako vzor toho, keď ľud vezme veci do svojich rúk. Aj na Islande pritom budú mať o ústave posledné a najdôležitejšie slovo politici.
Finančná kríza, ktorá priviedla malý ostrovný štát na pokraj krachu, viedla k veľkým politickým zmenám. „Kastrólová revolúcia“, počas ktorej občania búchaním na kuchynské potreby dali najavo svoju nespokojnosť, viedla v roku 2009 k pádu vlády a vypísaniu nových volieb. Tlak ľudu viedol aj k výzve na zmenu ústavy – tá súčasná totiž pochádza z roku 1944, keď Island získal nezávislosť od Dánska a od dánskej sa líši len nepatrne.
V snahe o čo najľudovejší výsledok mali pôvodne ústavu navrhovať náhodne vyžrebovaní občania. Islanďania však napokon ústavnú radu volili z približne 500 občanov, ktorí sami prejavili záujem. Voľby, v ktorých vybrali napríklad otca speváčky Björk (inak známeho odborového predáka), však ústavný súd pre nezrovnalosti označil za neplatné. Parlament napriek tomu radu vymenoval, hoci výsledok jej práce mal byť nezáväzný.
Skupina 24 ľudí zo všetkých sfér občianskeho života napokon pripravila dokument, ku ktorému mohli Islanďania dávať svoje pripomienky cez internet. V sobotňajšom nezáväznom referende sa navyše mohli vyjadriť k šiestim otázkam, ktoré sú podľa rady najspornejšie. Obyvatelia 300-tisícového štátu odpovedali na otázky, či má nová ústava vychádzať z návrhu rady, či majú byť prírodné zdroje označené za národné vlastníctvo, či má ústava spomínať štátnu cirkev, či sa má uľahčiť kandidatúra jednotlivcov v parlamentných voľbách a vypisovanie referend a či majú mať hlasy vo všetkých regiónoch rovnakú váhu (všetko áno).
Návrh ústavy, ktorý v porovnaní so súčasnou neobsahuje radikálne zmeny, teraz dostanú do rúk politici. Ak sa rozhodnú základný zákon prijať, musia to spraviť ústavnou väčšinou dva parlamenty, pričom medzitým sa musia konať parlamentné voľby.