„Na tejto debate bola zvláštna jedna vec,“ zhodnotil posledný televízny súboj americký politológ Benjamin Bates. „Nebola to skutočná debata. Tá si totiž vyžaduje rozdielnosť názorov alebo činov. Celkovo sme však mohli vidieť viac súhlasných pozícií jedného s druhým, ako nejaký konflikt myšlienok. Vzhľadom na to, ako málo Američania sledujú zahraničnú politiku, zrejme po tejto debate nedôjde k výraznejšiemu presunu voličských sympatií,“ odhadol pre Pravdu dôsledky debaty odborník na politickú komunikáciu, ktorý prednáša na Ohijskej univerzite. Diváci po vystúpení prisúdili jasné víťazstvo Obamovi, vplyv na celkové preferencie oboch kandidátov sa prejaví až o niekoľko dní.
Prezidentská karta
O slovné výpady napriek podobným stanoviskám nebola núdza. Aktívnejší bol Obama, ktorý sa snažil svojho súpera predstaviť ako neskúseného v oblasti zahraničnej politiky.
„Viem, že ste doteraz nezastávali pozíciu, v ktorej ste mohli skutočne tvoriť zahraničnú politiku, no zakaždým, keď ste čo len ponúkli svoj názor, tak ste sa mýlili,“ útočil Obama a podobné výpady zopakoval počas debaty viackrát. Romneyho obranou bolo len tvrdenie, že útoky na neho nie sú plánom pre budúcnosť americkej politiky.
→
„Obama vo viacerých prípadoch zahral svojou prezidentskou kartou,“ vysvetľuje taktiku šéfa Bieleho domu Bates. „Spomenul svoju skúsenosť z prezidentského úradu, skúsenosť, ktorú nikto iný mať nemôže, a použil to ako argument, prečo by mal v Bielom dome zostať. Toto je pre vyzývateľa najzložitejšia situácia – ten, kto prezidentom nebol, nemôže vo svoj prospech využiť autoritu úradu. Ak to navyše obhajca funkcie spojí so zaužívaným argumentom, že domáce spory by mali zostať doma a prezidenta navonok nemožno spochybňovať, je pre vyzývateľa veľmi zložité získať rovnakú dôveryhodnosť,“ poukázal na výhody, s ktorými Obama vstupoval do debaty.
Posmeškár Obama
Úradujúci americký prezident sa počas diskusie viackrát neudržal a zo svojho súpera si robil posmech. Reagoval napríklad na Romneyho tvrdenie, že republikán by ako prezident posilnil vojnové námorníctvo. „Spomínate, že máme menej lodí, ako sme mali v roku 1916. Máme aj menej koní a bajonetov,“ vyhlásil Obama. „Zmenila sa totiž povaha ozbrojených síl. Máme tie veci, nazývané lietadlové lode, na ktorých pristávajú lietadlá. A máme aj tie plavidlá, ktoré dokážu ísť pod vodu, ponorky,“ dodal. Na mušku si Obama zobral aj Romneyho vyhlásenie, že Rusko je geopolitickým nepriateľom USA. „Práve volali osemdesiate roky. Chcú svoju zahraničnú politiku späť,“ rypol si do súpera s poznámkou, že studená vojna sa dávno skončila. Romney, ktorý sa počas celej debaty snažil vyzerať seriózne a prezidentsky, mu výpady neoplácal.
Domáca debata
Debata sa väčšinou krútila okolo Blízkeho východu. Obaja súperi zdôraznili svoju podporu Izraela, zhodli sa na potrebe stiahnutia z Afganistanu a podstatné rozdiely neboli ani v otázke Iránu. „Obaja v zásade podporujú rovnaké politiky v otázke Líbye, Sýrie, Egypta, Izraela či Iránu. Pri používaní zaužívaných amerických hesiel slobody a demokracie sa líšili len málo a rovnako málo sa líšili pri spresňovaní, ako ich chcú dosiahnuť – priamočiarou demonštráciou vojenskej sily,“ tvrdí Bates.
Odborník upozorňuje, že obaja kandidáti od témy debaty – zahraničnej politiky – veľmi často odbiehali domov. „Snažili sa predstaviť domáce záležitosti, zamestnanosť, deficity, priemyselnú základňu či vzdelanie ako zásadné pre vytváranie americkej vodcovskej úlohy vo svete. To bol šikovný ťah, pretože väčšinu Američanov domáce záležitosti zaujímajú viac ako zahraničné. Američania majú vo všeobecnosti žalostne málo informácií o tom, čo sa deje mimo USA. Keď kandidáti spravia z domácej politiky základňu pre silnú zahraničnú politiku, potenciálny volič, ktorý sa vyzná napríklad v politike vzdelávania či v ťažbe uhlia, uverí, že dokáže kvalifikovane rozhodnúť aj o zahraničnej politike,“ poodhalil stratégiu za výberom slov kandidátov Bates.
V závere sa dostalo aj na Čínu. Barack Obama o Pekingu hovoril ako o protivníkovi Ameriky. Romney, ktorý doteraz kritikou na Čínu nešetril, však povedal, že si vie predstaviť spoluprácu so silnou ázijskou veľmocou, ak sa tá vzdá neférových praktík v obchode.
Jedno v debate o americkej zahraničnej politike nespomenul ani jeden kandidát: Európu.