Má z ekonomického hľadiska nejaký zmysel delenie ľudí na jedno percento a 99 percent?
Trhové hospodárstvo má veľké výhody, ale tiež niekoľko nevýhod. Fungovanie trhov vedie k nerovnomernému rozdeleniu príjmov a bohatstva. Väčšina spoločností, ktoré majú už dlhú demokratickú tradíciu, si preto vyvinula systém progresívneho zdaňovania. Znamená to, že úspešnejší ľudia odvádzajú viac ako tí menej úspešní. Trh nemá takú schopnosť rozloženia príjmov. Príliš nerovnomerné rozdeľovanie bohatstva môže viesť k nepokojom. Najmä keď si ľudia myslia, že úspešní nezbohatli zaslúžene.
To je motorom hnutí ako Occupy Wall Street?
Američania celkom bez problémov tolerujú nerovnomerné rozdelenie bohatstva. Keď to vnímajú tak, že úspech je zaslúžený. Ak je niekto ochotný viac pracovať, ísť do výrazného rizika, tak nemajú problém s tým, že sa mu darí. V prípade, že ide o rýchle zbohatnutie na finančných trhoch, tak si myslia, že je to nezaslúžene. Kríza ukazuje, že na to doplácajú daňoví poplatníci, ľudia zo strednej a nižšej vrstvy. Vyššia vrstva totiž v ich očiach spôsobila problémy na finančných trhoch a ešte aj na tom zbohatla.
Je to oprávnený pocit?
Aj ľudia na finančných trhoch uznávajú, že spôsobili veľké škody. Bránia sa však príliš veľkej regulácii. Ich argument je, že to môže uškodiť ekonomike.
V prezidentskom súboji sa demokrat Barack Obama snaží vykresliť svojho vyzývateľa republikána Mitta Romneyho ako bohatého človeka, ktorý nevie nič o tom, ako žijú obyčajní ľudia. Romney zase argumentuje, že úspešní sú zdrojom pracovných príležitostí pre iných. Nie sú však oba pohľady do istej miery pravdivé?
To už naozaj záleží na hodnotách, ktoré ľudia zdôrazňujú. Obama i Romney majú pravdu. Prezident správne hovorí o tom, že republikán zbohatol aj na tom, že kupoval podniky, menil ich štruktúru, čo často znamená prepúšťanie ľudí. Okrem toho Romney úplne legálne svoje peniaze ukladal tak, aby mali čo najmenšiu daňovú záťaž. Republikán má však pravdu v tom, že ľudia, ktorí vlastnia kapitál a investujú ho, najímajú ľudí a vytvárajú pracovné príležitosti. Oba pohľady sú správne. Ide o to, nakoľko sa voliči stotožnia s jedným či druhým. A o tom sú voľby.
