V časoch začínajúcej krízy, keď okrem nezamestnaných v Spojených štátoch pribúdalo aj bezdomovcov a budúcnosť bola stratená v hmlistom opare padajúcej ekonomiky a zdanlivo nekonečných vojen, Barack Obama presne vedel, čo jeho krajania potrebujú. Víziu úspešnej krajiny bez hádok, kde všetci spolupracujú na spoločnom úspechu, a nádej nového začiatku im dopriaval vo veľkých dávkach. Do Bieleho domu sa Barack Obama dostal síce bez výrazných skúseností, no na vlne nadšenia, akú Amerika dávno nepamätala.
„Silnými stránkami Baracka Obamu sú predovšetkým jeho inteligencia a vynikajúce komunikačné schopnosti,“ charakterizuje šéfa Bieleho domu americká politologička Melinda Muellerová z Východoillinoiskej univerzity. „Má navyše veľké znalosti domácej i zahraničnej politiky.“
Napriek tomu nemá Obama znovuzvolenie zaručené – naopak, o úspech vo voľbách musí bojovať do posledného dňa. Podľa Muellerovej za to môže práve priepasť medzi dvoma politickým pólmi Ameriky, červeným republikánskym a modrým demokratickým, ktorú Obama pred štyrmi rokmi sľuboval zaceliť.
„Prezident chápe, akou veľkou výzvou je ideologická polarizácia, s ktorou Spojené štáty zápasia,“ tvrdí Muellerová pre Pravdu. „Snaží sa proti nej bojovať, veď do svojej vlády vymenoval aj republikánov. Je to však Kongres, rozdelený po straníckej línii, ktorý mu hádže polená pod nohy. To je Obamovou najväčšou slabosťou. Republikáni odmietajú kompromisy, pretože každý úspech by bol pripísaný Obamovi. Demokrati nie sú o nič ústretovejší. Ak by Obama konal bez Kongresu, vydávaním dekrétov, obvinili by ho z rovnakej jednostrannosti, z akej on vinil svojho predchodcu Georgea Busha,“ opisuje politologička začarovaný kruh, v ktorom sa prezident podľa nej pohybuje.
Keňan z Honolulu
Barack Hussein Obama sa narodil v havajskom Honolulu a dokazovaním tejto skutočnosti strávil značnú časť svojho prvého funkčného obdobia. Napriek zverejneniu výpisu z rodného listu, samotného rodného listu i svedectiev zainteresovaných časť radikálnej pravice Obamovo americké rodisko stále spochybňuje – a tým aj právnu čistotu Obamovho zvolenia do Bieleho domu.
→
Syn Kansasanky a Keňana to svojim radikálnym odporcom zjednodušil aj tým, že časť detstva strávil s matkou a otčimom v Indonézii a vďaka svojmu druhému krstnému menu vyvolal množstvo otázok extrémistov, či náhodou nie je aj moslim.
Uvoľnené sedemdesiate roky prežil Obama na liberálnom Havaji na strednej škole okrem iného pitím a fajčením marihuany – za čo sa neskôr ako prezident ospravedlnil – no potom sa už vrhol do práce. Po vyštudovaní politológie so zameraním na medzinárodné vzťahy začal pracovať ako komunitný organizátor v novom domove, Chicagu, a podarilo sa mu dostať na právo na Harvard.
Vďaka talentu a tvrdej práci sa presadil – stal sa prvým černošským šéfom právnického časopisu Harvardovej univerzity, čím získal celoamerickú pozornosť odborných kruhov i šancu napísať prvú knihu o spolunažívaní bielej a čiernej Ameriky. Počas štúdií sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Michelle.
Kampaň nadšenia
Prvé stretnutie s vysokou politikou zažil Obama v domovskom Illinois, kde ho zvolili do štátneho senátu. Už počas pôsobenia v Springfielde bola jeho srdcovou záležitosťou reforma zdravotníctva.
V roku 2004 dostal šancu prehovoriť na demokratickom zjazde, ktorý do boja o Biely dom proti Bushovi vysielal Johna Kerryho. Demokratického senátora zatienil. Prejav dovtedy neznámeho Obamu o tom, ako neexistuje červená a modrá Amerika, ale len Spojené štáty americké, z neho spravil hviezdu americkej veľkosti.
Obama ešte v ten rok poľahky získal kreslo v Senáte a o štyri roky sa sám pustil do boja o Biely dom.
Jeho volebná kampaň Ameriku nadchla. O politiku sa zrazu začali zaujímať mladí ľudia. Obama bol niekto, kto predstavoval opak vtedajšieho rozhádaného Washingtonu. Šanca na prvého nebelošského prezidenta, ktorý je navyše „cool“ a ovláda všetky technologické novinky, spôsobili, že „neskúsený“ politik pri získavaní peňazí na kampaň prevalcoval aj demokratickú mašinériu jeho straníckej súperky Hillary Clintonovej, aj príspevky republikánskych boháčov, podporujúcich pred novembrovými voľbami Johna McCaina.
„Obamov inauguračný prejav bol zrejme najpamätnejšou chvíľou jeho kariéry,“ myslí si Muellerová s tým, že išlo o skutočný medzník v dejinách Spojených štátov. Historických prejavov Obama predniesol viacero – či už ponuku priateľstva moslimskému svetu v Káhire, alebo vízie adresované vlastným krajanom.
Trpká pachuť
Realita však je pre mnohých Obamových fanúšikov krutá. Prvú polovicu prvého funkčného obdobia, počas ktorého sa mohol Obama opierať o obe komory Kongresu, ovládané demokratmi, síce viedli k prijatiu prelomovej zdravotníckej reformy, no finančná kríza veľmi nepoľavila. Nezamestnanosť je po štyroch rokoch rovnaká a nezdá sa, že by sa situácia zlepšovala. Obama sklamal aj vášnivých pacifistov, ktorí ho podporili pre jeho odmietavý postoj k vojnám – väznica na Guantáname je stále v prevádzke, v Afganistane sa naďalej bojuje a napriek Nobelovej cene za mier zabíjajú bezpilotné lietadlá v afgansko-pakistanskom pohraničí viac civilistov ako za Georgea Busha.
Rozpačití sú aj obhajcovia ľudských práv. Na Obamovom zozname smrti sa síce úspešne ocitol Usama bin Ládin, ale aj americký občan Anwar Avlakí, ktorého zabili bez obvinenia a súdu. Amerika je navyše rozdelená rovnako ako pred štyrmi rokmi, ak nie viac.
Vyhrať voľby tak bude pre Obamu rovnako veľká výzva. „Ak by ich aj prehral, pochybujem, že sa stiahne z verejného života,“ premýšľa Muellerová. Päťdesiatjedenročný Obama je skutočne príliš mladý na politický dôchodok „Viem si predstaviť, že by si ho obyvatelia Illinois želali za guvernéra, hoci to sa ešte v dejinách USA nestalo. Zrejme by sa venoval charitatívnej práci alebo by viedol politický inštitút a svoje organizačné schopnosti by využil na hľadanie riešení mimo voleného úradu,“ povedala pre Pravdu.