Šéf tajných doplatil na žiarlivosť

„Toto je kríza, a to kríza najväčších rozmerov,“ vyhlásil republikán Peter King. „Nie je to len bežná politická záležitosť. Tu sa nebavíme o ministrovi obchodu či o nejakom štátnom tajomníkovi,“ tvrdí kongresman, ktorý predsedá výboru pre domácu bezpečnosť a je členom výboru pre kontrolu tajných služieb. Federálny úrad pre vyšetrovanie mal podľa neho informovať politické vedenie krajiny hneď, ako sa Petraeus vôbec dostal do jeho hľadáčika. „Je absolútnou povinnosťou FBI oznámiť to prezidentovi. Majú chrániť prezidenta, a nie Davida Petraeusa,“ myslí si.

King kedysi podporoval myšlienku, aby uznávaný vojak, ktorému pripisujú zvrat v irackej vojne, kandidoval za prezidenta. Na to teraz môže Petraeus zrejme už zabudnúť. Pripravila ho o to ženská žiarlivosť. Práve tá priviedla FBI na stopu jeho nevere.

Petraeusova milenka, analytička a spisovateľka Paula Broadwellová sa totiž vyhrážala inej žene, v ktorej videla možnú sokyňu. Tridsaťsedemročná Jill Kelleyová z Tampy spoznala Petraeusovcov v čase, keď generál z floridskej základne viedol vojenské veliteľstvo operácií na Blízkom východe. Petraeus jej vtedy odovzdával ocenenie za finančnú zbierku a organizovanie plesov pre mladých vojakov a vojačky. Obe rodiny sa spriatelili. Petraeus však tvrdí, že s Kelleyovou sa stretával len v prítomnosti jej manžela a nikdy medzi nimi k ničomu nedošlo.

Autorka jeho životopisu a milenka Broadwellová však videla niečo iné. Kelleyovú považovala za možnú hrozbu, a tak jej začala posielať anonymné e-maily. Tie sa niesli v duchu „viem, o čo ti ide“. Hoci neobsahovali žiadne konkrétne vyhrážky, Kelleyová ich ohlásila na polícii ako prípad virtuálneho šikanovania. V priebehu vyšetrovania sa prišlo na to, že ich autorkou je Broadwellová a že súvisia s jej pomerom s Petraeusom.

Petraeusovi známi popierajú, že by aféra akokoľvek ohrozila americkú národnú bezpečnosť. „Pokiaľ viem, Broadwellová bola v CIA len dvakrát,“ hovorí plukovník vo výslužbe Steven Boylan, ktorý bol Petraeusovým hovorcom v Iraku a o afére sa s ním zhováral aj po jeho rezignácii z postu šéfa CIA. „Tvrdí, že jej nikdy neposkytol utajené informácie,“ povedal. Ďalší generálovi priatelia navyše tvrdia, že tajných stretnutí s Broadwellovou nebolo veľa a že po skončení aférky Petraeus ďalšie kontakty nevyhľadával.

Americké médiá si však všimli, že po vražde amerického veľvyslanca v Bengázi Broadwellová komentovala aktivity CIA, hoci tajná služba v tom čase mlčala a neskôr jej tvrdenia označila za nepravdivé. V Broadwellovej počítači sa navyše našli tajné vládne dokumenty. Podľa vyšetrovateľov FBI však ich zdrojom nebol Petraeus.

S núteným odchodom Petraeusa z čela tajnej služby sa teraz bude musieť vyrovnať Biely dom. „Na samotnú CIA to veľký dosah mať nebude,“ tvrdí David Alvarez z kalifornskej St. Mary's College. „Ako každá veľká byrokratická organizácia má svoj život a zotrvačnosť, ktoré sú nezávislé od toho, kto ju vedie. Tempo operácií sa nespomalí, plány to nezhatí. Väčší dosah to bude mať na Biely dom. Prezident a jeho štáb, ktorí už majú plné ruky práce s kľúčovým vyjednávaním s Kongresom, budú okrem toho ešte musieť hľadať nového šéfa pre CIA,“ povedal politológ pre Pravdu.