Jeho aféra vrhla tieň podozrenia aj na generála Johna Allena. Je to Petraeusov nástupca v Afganistane a mal sa stať veliteľom síl NATO v Európe. Jeho potvrdenie v americkom Senáte sa omešká. Za Allena sa však postavil prezident Barack Obama aj Pentagon.
Generálovo správanie preverujú po tom, čo vyšla najavo jeho intenzívna emailová komunikácie s Jill Kellyovou. Prevalilo sa to, keď zo svojho postu odstúpil Petraeus, ktorý mal pomer s Paulou Broadwellovou. Tá o exšéfovi CIA napísala knihu a v Kellyovej, ktorá poznala Petraeusa, videla sokyňu a vyhrážala sa jej. Broadwellová vraj tiež varovala Allena. Kellyovú označila za zvodkyňu.
Nebol Allen príliš zaneprázdnený súkromnými záležitosťami? Generál podľa zdrojov z Pentagonu, ktoré cituje denník Guardian, odmieta, že by si s Kellyovou niečo začal. Emaily, ktoré si vymieňali, mali údajne v najhoršom prípade nádych flirtu.
„Generál Allen je v Afganistane nielen tvárou NATO. Je zodpovedný za to, že Afganci sa postupne postarajú o bezpečnosť vo svojej krajine, a že tento proces bude najhladší, ako sa len dá,“ povedal pre Pravdu Jan Gaspers, bezpečnostný expert z Cambridgeskej univerzity. „Štáty aliancie preto urobia všetko preto, aby uistili afganskú vládu a ďalších partnerov v regióne, že Allen si robil svoju prácu. Napriek údajným obvineniam, že nad ňu mohol nadradiť súkromné veci,“ vysvetľuje Gaspers.
„Momentálne sa zdá, že tento škandál sa týka vnútorných procesov v amerických tajných službách a vzťahov medzi CIA a FBI. Na základe toho, čo doteraz vieme, sa môžu objaviť nejaké otázky týkajúce sa dôvery. Myslím si však, že NATO a spojenci sa k tomu nechcú vyjadrovať ani robiť závery. Nechcú priťažiť novozvolenému prezidentovi Obamovi,“ uviedla pre Pravdu Barbara Zanchetta zo Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku.
Zlom by mohol nastať, keby sa ukázalo, že s ľúbostnou aférou je spojený únik tajných informácií. „V tejto chvíli nemám o tom dôkazy,“ vyhlásil Obama v stredu večer na tlačovej konferencii.
„Emailgate by mal dopad na národnú a medzinárodnú bezpečnosť, keby sa ukázalo, že k informáciám sa dostali cudzie tajné služby, alebo že ľúbostnú aféru využili na vydieranie. Nezdá sa však, že je to prípad tohto škandálu,“ uviedol pre Pravdu aj Jean-Marc Rickli z Inštitútu pre medzinárodnú a civilnú bezpečnosť na Chalífovej univerzite v Spojených arabských emirátoch.
Američanom nebude Európa do ich nominácií na najvyššie posty v aliancii hovoriť aj preto, že sa to tak jednoducho nerobí. „V roku 1983 obvinili nemeckého generála Güntera Kießlinga z toho, že jeho údajná homosexualita by mohla byť pre alianciu bezpečnostným rizikom,“ pripomína Gaspers. „Kießling bol zástupcom veliteľa vojsk NATO v Európe. Spojenci to však verejne nekomentovali. Dokonca USA, ktoré s ním neboli veľmi spokojné, súhlasili s tým, že je len na rozhodnutí Nemecka, čo urobí. Kießling nakoniec rezignoval na žiadosť svojho ministra obrany.“
Šéf Pentagonu Leon Panetta v štvrtok nariadil preverenie morálnych štandardov lídrov ozbrojených síl. Pentagon tvrdí, že tento krok sa pripravoval už dlhšie a priamo nesúvisí so súčasnými škandálmi.