Ďalší a ďalší. Dom sa otriasa. Vyplašený pohľad príbuzných. My sa ale usmievame, aby sme nevystrašili syna. O päť minút s obavami otvárame dvere. Čo bude za nimi? Je to pocit, ktorý obyvatelia Ašdodu zažívajú v súčasnosti aj desať ráz za deň.
Napätie narastá. Mnohí známi opúšťajú mesto. Fungujú iba veľké obchody. Na uliciach vidieť domy poznačené dierami od rakiet. Je medzi nimi aj dom, v ktorom býva priateľka Irina. Tam je zase dom, v ktorom je náš úrad a tam je dvor, kde býva môj kolega Vitalij. Na uliciach niet ani nohy. Iba kdesi na oblohe počuť tlmené výbuchy a rev motorov stíhačiek. Je to strašný pohľad. Každý telefonuje. Jeden druhému. V hlase cítiť nepokoj. Diskutuje sa, aké je to strašné. Počuť informácie, kde to spadlo a ako. Stále to isté.
Odrazu som si uvedomila, že ma to nezaujíma, že sa mi o tom nechce hovoriť. Prichytila som sa pri hroznej myšlienke – na tom, čo sa deje okolo, nie je nič osobité! Mám 32 a v Izraeli žijem už deväť rokov. Za ten čas som zažila Druhú libanonskú (operáciu). Bývali sme v Hajfe. Zažila som aj Liate olovo, ale aj množstvo ostreľovania Ašdodu a teraz operáciu Obranný pilier. Ťažko zrátať koľkokrát sme počuli sirénu, koľko gradov a kásamov explodovalo za tie roky v našej blízkosti. Už sme si zvykli ako roboty plniť rady velenia tylu. Schovávame sa v krytoch a …žijeme ďalej. Akoby sa nič nestalo.
Dnes má malý Lior, malý obyvateľ Ašdodu, sedem rokov. Samozrejme, rodičia neorganizujú žiadne oslavy. Rovnako nebudú ani príbuzní a priatelia, aby mu zablahoželali a priniesli darčeky. Budú ale opäť rýchle presuny do krytu, sirény a explózie… Smutné chlapča, ktoré tak dlho čakalo na tento deň, beží do podzemia a tam, za zvukov sirén ho čakajú – veselí susedia (je medzi nimi aj priateľka Silvia). Pre Liora pripravili darčeky, rôzne maškrty a balóniky. A chlapec sa odrazu usmieva. Začína mať dobrú náladu a všetko sa zdá nie až také strašné a nepríjemné. Rozradostnené deti vybiehajú na ulicu a radujú sa ešte viac. Veď len neďaleko explodovala raketa a hľa, to je úspech!. Črepiny dopadli do ich dvora. Možno ich pozbierať a chvastať sa pred priateľmi… Taký radostný a navyše narodeninový deň má aj Lior. Sú to chvíle, ktoré zažívame jednu za druhou a ktoré zapĺňajú náš život. Život, v ktorom niet miesta pre veselé, svetlé dni, ale iba pre grady explodujúce nad našimi hlavami.