Škandál prišiel v čase, keď švédski radikáli dosiahli v prieskumoch verejnej mienky najlepší výsledok v doterajšej histórii. Ak by sa teraz konali voľby, stali by sa štvrtou najväčšou stranou a jej vedenie sa nijako netají tým, že to zďaleka nie je vrchol ich ambícií.
„Švédski demokrati sa roky usilovali o zmenu imidžu. Nechcú vyzerať ako drsní násilníci, ale ako ktorákoľvek iná strana,“ vysvetľuje stratégiu nacionalistov Magnus Hagevi, odborník na švédsku politiku z Linného univerzity vo Växjö. "Líder strany Jimmie Akesson už v minulosti vyhlásil nulovú toleranciu voči rasizmu a pohrozil vylúčením tých, ktorí neposlúchnu.
Tieto hrozby niekoľkokrát aj splnil. Táto taktika slávi úspech. Švédskym demokratom navyše hrá do karát, že čoraz viac ľudí prestáva vidieť rozdiely medzi hlavnými stranami. Švédski demokrati zdôrazňujú, že zostávajú jedinou alternatívou. Nespokojnosť s politickou scénou im umožňuje zbierať protestné hlasy," ozrejmil Hagevi pre Pravdu, kde treba hľadať korene úspechu „prevychovaných“ extrémistov.
Komu patrí Švédsko?
Imidž umiernenej strany však dostal veľkú ranu. Švédsky denník Expressen zverejnil video, na ktorom vidno trojicu členov strany, Erika Almqvista, Kenta Ekerotha a Christiana Westlinga. Prví dvaja z nich patria do vedenia strany a sú aj poslancami parlamentu. Autorom videa je Ekeroth, ktorý má v strane na starosti otázky justície. Nahrávka zachytáva viaceré konflikty, do ktorých sa politici dostali cestou z oslavy. Len pár dní pred voľbami v roku 2010, ktoré švédskych demokratov po prvý raz dostali do parlamentu, sa napríklad hovorca strany pre ekonomické záležitosti Almqvist pustil do hádky s komikom kurdského pôvodu Soranom Ismailom.
„Toto nie je tvoja krajina, to je moja krajina,“ tvrdí Almqvist Ismailovi. Počerný umelec podľa neho nemá právo označovať sa za Švéda. V rozhovore, prešpikovanom vulgarizmami, zaznejú aj rasistické nadávky a Almqvist Ismaila varuje, aby si dal na Švédov pozor a neťahal sa s nimi za prsty.
Do hádky sa na ulici pripletie aj podgurážený muž, ktorý sa Ekerothovi snaží zabrániť vo filmovaní a chce mu vziať mobilný telefón. To vedie k ďalšej hádke a strkaniu – v tom čase budúci poslanci muža napádajú a odtláčajú. Keď sa opilca zastane okoloidúca žena, vulgárne jej vynadajú. Politici si neskôr na neďalekej stavbe vezmú lešenárske rúrky a vydajú sa opitého muža znova hľadať. V tom čase však už je na scéne hliadka polície. Politici jej tvrdia, že opilec na nich zaútočil a že by ho mali strážcovia zákona zatknúť. „Vždy sa vyplatí správať sa s rešpektom,“ smejú sa po odchode hliadky.
Video vyvolalo obrovský rozruch na švédskej politickej scéne a v médiách bola aféra niekoľko dní na titulných stranách. Výsledkom bolo padanie hláv – dotyční politici sa vzdali svojich funkcií, hoci v parlamente naďalej zostávajú. Špekuluje sa aj o tom, či Švédski demokrati dokážu škandál politicky prežiť.
Spokojní priaznivci
„Tí, ktorí sú filmom najviac pohoršení, nikdy Švédskych demokratov nevolili ani ich nikdy voliť nebudú,“ upozorňuje však Hagevi. „Ako bude strana reagovať, nie je jasné. Jej sympatizanti však môžu nahrávku vnímať aj pozitívne. Už sa ozývajú aj hlasy, že médiá patria establišmentu a svojím spravodajstvom stranu úmyselne poškodzujú,“ tvrdí politológ. To potvrdzuje aj prieskum televízie TV4. Dve tretiny z opýtaných sympatizantov Švédskych demokratov na videu nevidia nič zlé a u štvrtiny dokonca zvýšilo strane dôveryhodnosť.
„Existujú však aj rozpory vnútri strany. Časť Švédskych demokratov považuje lídra Jimmieho Akessona za príliš mäkkého. Ak by škandál prevážil misky váh na stranu vyzývateľov a Švédski demokrati by pritvrdili, mohli by mať problém so získavaním nových sympatizantov,“ analyzuje možnosti politológ.
Z neonacistov konzervatívci
Švédski demokrati vznikli koncom osemdesiatych rokov zlúčením viacerých nacionalistických, extrémistických a rasistických hnutí. V počiatkoch boli vo vedení strany ľudia, ktorí mali priame väzby na neonacistickú scénu. Strana nemala takmer žiadnu podporu. Imidž strany sa však postupne menil – ako svoje vzory uvádzajú Švédski demokrati francúzsky Národný front či rakúskych slobodných. S nástupom Akessona sa strana prihlásila k Všeobecnej deklarácii ľudských práv a tvrdí, že je národne orientovanou sociálno-konzervatívnou stranou.
„Absolútnou prioritou a hlavným bodom programu Švédskych demokratov je zníženie prisťahovalectva do Švédska,“ približuje ideológiu strany Hagevi. "Švédsko bolo dlhodobo jedinou severskou krajinou, ktorá v parlamente nemala proticudzinecky naladenú stranu. Hoci čoraz viac Švédov vyjadruje toleranciu voči prisťahovalcom a utečencom, existuje aj skupina voličov, ktorí zastávajú opačné postoje. Tí dlho nemali dať komu svoj hlas.
To, že sa Švédski demokrati v roku 2010 dostali do parlamentu, v ich očiach ešte zvýšilo dôveryhodnosť strany. Z toho vyplýva aj jej rastúca podpora, v súčasnosti takmer desatiny voličov. Politologické analýzy však naznačujú, že už nezostáva veľa ľudí, ktorých by mohli touto agendou ešte získať. Strana sa teda blíži k svojmu maximálnemu potenciálu," povedal Hagevi pre Pravdu.