Proti ich bolo deväť, vrátane Česka. Celkom 41 členských štátov sa zdržalo hlasovania, medzi nimi aj Slovensko. Palestínčania žiadosť podali napriek nevôli zo strany Spojených štátov a Izraela.
Palestína vďaka hlasovaniu získala v OSN rovnaký štatút, ako má Vatikán. Palestínčanom to umožní zúčastniť sa na debatách vo Valnom zhromaždení a vstúpiť do niektorých medzinárodných inštitúcií, vrátane Medzinárodného trestného súdu (ICC), aj keď to nie je automatické. Hlasovanie na povýšenie statusu Palestíny v OSN neznamená zároveň jej bilaterálne uznanie z hľadiska jednotlivých štátov, to je možné dosiahnuť len bilaterálnym rokovaním.
Palestínskej samospráve vedenej Mahmúdom Abbásom teraz ale tiež kvôli nesúhlasu Spojených štátov hrozí, že prídu o americkú finančnú pomoc, o ktorej rozhoduje Kongres. Washington za jedinú cestu k samostatnému palestínskemu štátu uznáva mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktoré ale v posledných rokoch ustrnuli na mŕtvom bode. Aké vzdialené sú pozície oboch strán, napovedali aj prejavy ich zástupcov v OSN.
„Vyzývame Valné zhromaždenie, aby vystavilo rodný list palestínskemu štátu,“ uviedol Abbás, ktorého v sídle OSN privítal búrlivý potlesk. Predseda palestínskej samosprávy potom vo svojom prejave ostro kritizoval nedávnu izraelskú leteckú operáciu voči pásmu Gazy ovládanému radikálnym hnutím Hamas. Tel Aviv týmito údermi reagoval na raketové útoky Palestínčanov.
Izraelský veľvyslanec pri OSN Ron Prosor po Abbásovom prejave uviedol, že jednostranný krok Palestínčanov ničomu neprospeje. Izrael podporuje mierové usporiadanie v regióne, rezolúcie o lepšom statuse Palestíny v OSN k nemu ale nepovedie. „Žiadne rozhodnutie prijaté OSN nemôže zlomiť 4000 rokov trvajúce puto medzi ľudom Izraela a pôdou Izraela,“ vyhlásil Prosor. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil Abbásov prejav za nepriateľský a jedovatý.
Česká republika, ktorá je veľmi blízkym spojencom Izraela, proti palestínskej žiadosti hlasovala ako jediná členská krajina Európskej únie. Ďalšími štátmi, ktoré boli proti, sú Izrael, Nauru, Marshallove ostrovy, Palau, Mikronézia, Panama, Kanada a Spojené štáty.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov o palestínskej žiadosti symbolicky hlasovalo v deň 65. výročia rezolúcie, ktorá Palestínu rozdelila na židovský a arabský štát. Organizácia má 193 členov, palestínsku žiadosť tak podporilo viac ako 70 percent krajín.
Uznanie palestínskeho štátu je podľa Clintonovej prekážkou pre mier
Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová kritizovala uznanie Palestíny za nečlenský pozorovateľský štát OSN ako „ďalšiu prekážku na ceste k mieru“ medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi.
Clintonová na tlačovej konferencii vo Washingtone podľa agentúry AP označila rezolúciu OSN o palestínskom štatúte za „nešťastnú a kontraproduktívnu“. Dodala, že Spojené štáty považujú za jedinú cestu k mieru medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi priame bilaterálne rokovania.
„Dva štáty pre dva národy, so suverénnou, životaschopnou a nezávislou Palestínou, žijúcou bok po boku v mieri a bezpečí so židovským a demokratickým Izraelom,“ povedala Clintonová. Dodala, že takýto mier si oba národy zaslúžia.
Slovensko sa zdržalo hlasovania pri hlasovaní rezolúcie o Palestíne
Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo 29. novembra 2012 rezolúciu, ktorou povýšilo postavenie Palestíny v OSN z pozorovateľskej entity na nečlenský pozorovateľský štát. Slovensko sa zdržalo hlasovania.
Slovensko podporuje myšlienku samostatného palestínskeho štátu, žijúceho bok po boku so židovským štátom, zároveň je toho názoru, že naplnenie štátnosti Palestíny by malo byť výsledkom, nie začiatkom mierového procesu. Otázky štátnosti majú svoju vnútornú logiku a často komplikovanú postupnosť. Rozhodnutia na pôde OSN v New Yorku by mali byť potvrdením dohodnutých riešení.
Hlasovanie SR nemožno spájať s momentálnym dianím a realitou na okupovaných Palestínskych územiach, neznamená ústup SR od odsudzovania pokračujúceho rozširovania nelegálnych izraelských osád, či jednostranných krokov oboch aktérov konfliktu. SR dôsledne odsudzuje všetky formy silového riešenia sporov, terorizmu a porušovania ľudských práv. Výsledok hlasovania znamená zároveň zodpovednosť pre predstaviteľov oboch strán aktívne prispieť k riešeniu blízkovýchodného problému mierovou cestou.
Zastávame názor, že cestou k dlhodobému a stabilnému riešeniu sú priame rokovania, ktoré, pevne veríme, povedú k stabilite, prosperite a trvalému mieru medzi oboma národmi. Naším záujmom je definitívne vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, preto obe strany opätovne vyzývame, aby podnikli všetky kroky k obnoveniu rokovaní.
Zdroj: TASR / Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.